Z obsahu Duchovného pastiera

Rok 2019

Duchovný pastier 8/2019
Duchovný pastier 7/2019
Duchovný pastier 6/2019
Duchovný pastier 2-5/2019
Duchovný pastier 1/2019

Rok 2018

Duchovný pastier 10/2018
Duchovný pastier 9/2018
Duchovný pastier 8/2018
Duchovný pastier 7/2018
Duchovný pastier 6/2018
Duchovný pastier 5/2018
Duchovný pastier 4/2018
Duchovný pastier 3/2018
Duchovný pastier 2/2018
Duchovný pastier 1/2018

Rok 2017

Duchovný pastier 6/2017
Duchovný pastier 3/2017
Duchovný pastier 2/2017
Duchovný pastier 1/2017

Rok 2016

Duchovný pastier 9/2016
Duchovný pastier 8/2016
Duchovný pastier 7/2016
Duchovný pastier 6/2016
Duchovný pastier 5/2016
Duchovný pastier 4/2016
Duchovný pastier 2-3/2016
Duchovný pastier 1/2016

Rok 2015

Duchovný pastier 10/2015
Duchovný pastier 9/2015
Duchovný pastier 8/2015
Duchovný pastier 7/2015
Duchovný pastier 6/2015
Duchovný pastier 5/2015
D uchovný pastier 4/2015
Duchovný pastier 3/2015
Duchovný pastier 2/2015
Duchovný pastier 1/2015

Duchovný pastier 8/2019

O čom píše októbrový Duchovný pastier?

Aktuálny úvodník októbrového čísla Duchovného pastiera pod názvom Ovocie misií je možné vnímať aj cez   homíliu pripravil Pavol Gavenda. V mesiaci októbri sa pozornosť v našej Katolíckej cirkvi okrem Panny Márie, našej nebeskej Matky a modlitby svätého ruženca každoročne sústreďuje aj na misie a misijnú činnosť. Bratia Saleziáni na mesiac október v edícii VIERA DO VRECKA, vydali knižočku Ovocie misií. (č.103) Môže inšpirovať aj nás kňazov, aby sme si pripomenuli dôležitosť homiletickej, či kazateľskej činnosti v našej pastoračnej službe, aby aj ona prinášala primerané ovocie. Vieme, že to nezávisí len od nás, ale je našou úlohou sa o to pričiniť v čo najväčšej miere podľa našich daností a schopností. Verím, že aj toto zamyslenie nás povzbudí. V uvedenej knižočke sa hovorí „Toto je podstata misií. Hlásať Ježišovo evanjelium.“ (str.26)
A ďalej: „Ježiš je prvý misionár. Boh Otec, ktorý je Láska, nám posiela svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva možnosť začleniť sa do tejto lásky a skutočne ju prežívať. Toto sa plne uskutočnilo, keď nám Syn zoslal Otcov Dar – Ducha. V tomto nádhernom pohybe, nachádza misia svoju podstatu, svoj pôvod aj dôvod. Každý, kto sa dostane do blízkosti Boha, koho osloví jeho tajomstvo, jeho život, jeho láska, stáva sa časťou tohto pohybu, poslania, misie. Prijíma a prežíva Boha ako Lásku, Syna aj Ducha. Prijatá láska v nás potom spôsobuje, že sa o ňu chceme deliť. Toto je príbeh apoštolov.“ (str. 29) „Dostali sme sa tak k podstate toho, čo je misia. Osobné, radostné a smelé svedectvo o tom, že sme stretli Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý sa stal naším blízkym priateľom.“ (str. 33) „Ak sme zažili Ježišovu lásku, nemôžeme sa o ňu nedeliť. Nemôžeme nehlásať. Nemusíme to však robiť s napätím až agresivitou a nemusíme si ani zúfať kvôli tým, ktorí ostanú k tomuto posolstvu ľahostajní alebo ho odmietnu. Duch Svätý spôsobom známym Bohu, dáva všetkým možnosť zúčastniť sa na Ježišovom veľkonočnom tajomstve.“ (str. 37) Vo svetle týchto slov, sa drahí bratia kňazi a diakoni, všetci môžeme cítiť tak, že sme účastní našimi homíliami, kázňami či príhovormi, na prinášaní ovocia misií veď nimi hlásame Ježišovo evanjelium. Ako povzbudenie k horlivosti v tejto našej činnosti prikladáme aj homíliu (na ročníkovom stretnutí toho roku v Čuňove pri príležitosti 41 rokov od vysviacky), ktorá môže nás všetkých inšpirovať k meditácii o význame ohlasovania evanjelia, teda k našej misijnej zaangažovanosti.
Svätý Ján Krstiteľ, ohlasovateľ Krista
Na stretnutí kňazov jubilantov, či už výročí vysviacky alebo životných jubileí, bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť. Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú.“ „A čo potrebujú najviac?“ – opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia.“ * Táto epizódka mi zišla na um, keď mi náš spolubrat Gustáv povedal, aby som dnes kázal, lebo som z vás, milí spolužiaci a bratia biskupi, kňazi a diakon, najmladší. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci. V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“ Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa. Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou. Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14) Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu. Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša – pripravíš mu cestu. Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať – stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ... Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom – Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ... Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho. Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom? Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. To si vyžaduje: aby som skutočne uveril a poznal Božiu lásku; aby som sa vo všetkom a všetko podriaďoval tejto láske; aby som rozoznával lásku od sebectva; aby sa moja láska neprejavovala v slovách, ale v skutkoch; aby som sa v láske vedel so všetkým a so všetkými deliť; aby som vedel, že láska si vyžaduje sebadisciplínu, poslušnosť a úctu; aby som vedel, že láska je jediná reč, ktorej rozumejú všetci ľudia; aby som sa v láske usiloval žiť s tými, s ktorými sa denne stretám.
Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý.“ Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym. Amen.
V pravidelnej rubrike Daniel Dian Výročia v októbri 2019 pripomína významne výročia osobností a udalosti: výročie Vincenta Hložníka, sedemdesiate výročie prvých tajných biskupských svätení: Františka Tomáška a Štefana Barnáša, ako aj päťdesiate výročie úmrtia dlhoročného šéfredaktora a redaktora Katolíckych kázni a Duchovného pastiera   Karola Kőrpera /Zrínskeho/. V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz člen Misijnej spoločnosti nám ponúka záverečnú časť príspevku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza Martin Weis nám opäť otvára bohatú studnicu myšlienok biskupa, trpiteľa za vieru v ČSSR českobudějovického biskupa Josefa Hloucha Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství - druhá časť. Patrik Maturkanič ponúka kňazom článok Deset pastoračních rad duchovního doprovázení aneb jak vést svěřené duše. Od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu uplynie v decembri už 54 rokov, ale stále je aktuálne a dobré, že v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmych príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet. Slovensko má, napriek neustálemu spochybňovaniu, mnohé osobnosti, ktoré oslovujú svojimi postojmi svet. Jednou z nich je aj Ján Figeľ, ktorý od 6. mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Všetkým ponúka príspevok pod názvom Náboženská sloboda vo svete, ktorá nie je stále právom každého človeka. Ondrej Nagy a Peter Holec nám ponúkajú preklad príhovoru Svätého Otca Františka k členom Tribunálu Rímskej Roty pri príležitosti otvorenia nového súdneho roka. Dvaja doktorandi na KUL-e v Lubline predkladajú čitateľovi nášho periodika časť ich práce: Ján Sitár: Alkoholizumus nupturienta a neplatnosť manželstva – druhá časť; Miloš Zárecký OT: Rektor kostola. V rubrike HOMÍLIE sú uvedené homílie od Dvadsiatej siedmej nedele v Cezročnom období „C“ až po Tridsiatu druhú nedeľu v Cezročnom období „C“ NOVÉ KNIHY – RECENZIE je záverečná rubrika Duchovného pastiera, v ktorej Daniel Dian predstavuje diela: Jaroslava Broža: Velebí má duše Hospodina. Modleme se s Marií; Kardinála Stefana Wyszińskeho: Druhý krajec chleba. Myšlienky na každý deň v roku a Petra Korca a kolektívu: Morálna autorita Slovenska. Životné jubileum 90. Ján Chryzostom kardinál Korec.
Daniel Dian, šéfredaktor

EDITORIÁL:
Daniel Dian: Pôstne obdobie volá k zamysleniu
ThDr. Jaroslav Barta, PhD. Jaroslav Barta: Sedem posledných slov Ježiša na kríži
VÝROČIA
Mons. ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia Marec 2018 ( 75 rokov - Pastiersky list slovenských katolíckych biskupov proti perzekúciám Židov; 45 rokov od vysviacky troch biskupov v Nitre 1973; 35 rokov od smrti Jozefa Hrušeckého; prepadu františkánskych komunít ŠtB; 30 rokovov od „Bratislavského Veľkého piatku; 2é rokov od povýšenia SÚSCM na Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme)
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA - pokračujeme
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – desiata časť
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Katolícka náuka o sv. Jozefovi - prvá časť
SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI
P. ThDr Juraj Bernaciak SCJ: Aktuálnosť sociálnej náuky pápeža Leva XIII. (1878 – 1903) z hľadiska liberalizmu a kapitalizmu – druhá časť ThLic. Tadeáš,Mikuláš Král OFM: Zamyslenie sa nad životom a dielom Michaela Novaka - druhá časť
HOMÍLIE
Daniel Dian: Siedma veľkonočná nedeľa „B“ – 52. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov
Jozef Jurina: Zoslanie Ducha Svätého
Jozef Jurina:Ôsma nedeľa v Cezročnom období „B“ - Nedeľa Najsvätejšej Trojice
Jozef Jurina: Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Jozef Jurina: Deviata nedeľa v Cezročnom období „B“
Jozef Jurina: Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian: Carlo ACUTIS: Eucharistické zázraky vo svete; BENEDIKT XVI.: Drahí bratia kňazi.

Duchovný pastier 2/2018

Z Obsahu

EDITORIÁL:
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Februárový úvodnik. Svetový deň chorých
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Staroba a múdrosť
VÝROČIA
Mons. ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia Február 2018 (Lev XIII., Modus vivendi, Ján Havlík CM, Viliam Turčány, Ladislav Hučko, 25. február 1948, reorganizácia Západnej cirkevnej provincie na Slovensku,)
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA - pokračujeme
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – deviata časť
SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI
P. ThDr Juraj Bernaciak SCJ: Aktuálnosť sociálnej náuky pápeža Leva XIII. (1878 – 1903) z hľadiska liberalizmu a kapitalizmu – prvá časť ThLic. Tadeáš,Mikuláš Král OFM: Zamyslenie sa nad životom a dielom Michaela Novaka
HOMÍLIE
Pavol Gavenda: Piata pôstna nedeľa „B“
Pavol Gavenda: Kvetná nedeľa čiže Nedeľa Utrpenia Pána
Pavol Gavenda: Veľký piatok – Slávenie utrpenia a smrti Pána
Michal Tichý: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – Veľkonočná vigília – „ B“
Michal Mesjar: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania – omša vo dne „B“
Jozef Šrank: Druhá veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Božieho milosrdenstva „B“
Ján Kollárik: Tretia veľkonočná nedeľa „B“
Peter Mišovič: Štvrtá veľkonočná nedeľa „B“
Juraj Hvolka Piata veľkonočná nedeľa „B“
Ivan Belko: Šiesta veľkonočná nedeľa „B“
Štefan Richtárik: Nanebovstúpenie Pána „B“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian: Jozef Michalov: Kresťanstvo pre každého. Bratislava 2017

EDITORIÁL - FEBRUÁROVÝ ÚVODNIK: SVETOVÝ DEŇ CHORÝCH
11. decembra 2017 Svätá stolica publikovala Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chorých 2018, ktoré sa zameriava na Pannu Máriu ako Matku Cirkvi – Mater Ecclesiae. Svätý Otec sa pri voľbe témy inšpiroval Ježišovými slovami z kríža, určenými jeho Matke a sv. Jánovi. Celý titul posolstva znie: Mater Ecclesiae: «„Hľa tvoj syn... Hľa tvoja matka“. A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe» (Jn 19, 26-27). Meditujúc nad týmto úryvkom z Jánovho evanjelia Svätý Otec v posolstve poukazuje na materskú úlohu Panny Márie voči celému ľudstvu. Zároveň tiež vyzdvihuje poslanie Jána, ktorý nielenže na pokyn Pána spoznáva v Márii svoju Matku, ale aj vydáva svedectvo o mnohých chorých, ktorých Ježiš počas svojho života uzdravil, a tak ich viedol ku stretnutiu s Otcom. Pápež František ďalej vo svojom posolstve chorým píše o „materskom povolaní Cirkvi voči osobám v núdzi a chorým, ktoré sa konkretizovalo počas jej dvetisícročnej histórie v množstve iniciatív v prospech chorých. ...Toto dedičstvo minulosti pomáha plánovať dobre budúcnosť. Napr. ochrániť katolícke nemocnie od rizika podnikateľstva, ktoré sa na celom svete snaží, aby do starostlivosti o zdravie vstúpil trh, čoho výsledkom je skartovanie chudobných. Organizačná inteligencia a dobročinná láska si však skôr vyžadujú, aby bola rešpektovaná dôstojnosť chorej osoby a aby bola v centre liečebného procesu.“ V závere svojho posolstva k Svetovému dňu chorých sa Svätý Otec obracia s prosbou na Pannu Máriu, aby „pomáhala chorým prežívať vlastné utrpenie v jednote s Pánom Ježišom a posilňovala tých, ktorí sa o nich starajú.“ Je životnou skúsenosťou, že najviac chorými sú starí ľudia, ktorí potrebujú najväčšiu pozornosť, opateru a lásku. Dôvod? Istým spôsobom prejav vďačnosti za ich obetu pre nás, lebo mnohí sú našimi rodičmi; vytvárali hodnoty, z ktorých čerpáme my dnes a nakoniec sú teraz v stave najzraniteľnejších. A tak je prirodzené, že dnes sú odkázaní na našu opateru a starostlivosť, ako svojho času vnímal aj sám Pán túto skutočnosť v živote svojej matky, a preto ju zveruje do starostlivosti mladého Jána, ktorý má za jej úlohu v dejinách spásy pre človeka, postarať sa o ňu v jej pozemskom živote, v ktorom už Ježiš nie je fyzicky prítomný a prichádza staroba. Všeobecne platí, že staroba je choroba. Ale je to naozaj tak? Skúsme si otvoriť List sv. Jána Pavla II. a nájdeme odpoveď na otázku: „Čo je staroba? Niekedy sa volá aj jeseňou života – ako to hovorieval Cicero –, keď sledoval analógiu naznačenú striedaním ročných období v prírode. Stačí pozorovať, ako sa mení príroda v priebehu roka, hovoria o tom hory a doliny, lúky a lesy, stromy a rastliny. Je veľká podobnosť medzi biorytmom človeka a ročným cyklom v prírode, do ktorej je začlenený. Zároveň sa však človek líši od každej inej skutočnosti, ktorá ho obklopuje, pretože je osobou. Stvorený na obraz a podobu Boha, je subjektom obdareným vedomím a zodpovednosťou. Ale aj vo svojej duchovnej dimenzii prechádza človek sledom po sebe nasledujúcich etáp, ktoré rýchle pominú. ...aj staroba má svoju hodnotu. Ako poznamenáva svätý Hieronym, zmierňuje búrlivé vášne, „prehlbuje múdrosť a umožňuje lepšie radiť“. V istom zmysle je privilegovaným obdobím múdrosti, ktorá býva plodom skúsenosti, pretože „čas je veľkým učiteľom“ ...Človek ostáva stvorený „na obraz Boží“ (Gn 1, 26) a každý vek má svoju vlastnú krásu a svoje vlastné úlohy. Práve pokročilému veku venuje Písmo veľkú pozornosť, ktorá ide tak ďaleko, že sa dlhý vek pokladá za znak Božej priazne (porov. Gn 11, 10-32)... Staroba sa vo svetle učenia a podľa slov Písma predstavuje ako "priaznivý čas" na zakončenie dobrodružstva človeka. Staroba patrí do plánu, ktorý má Boh s každým človekom. Je to časový úsek, ku ktorému všetko smeruje, aby človek mohol lepšie pochopiť zmysel života a dospieť k „múdrosti srdca“. „Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti – poznamenáva Kniha múdrosti – ani sa ona nemeria počtom liet. Šediny sú človeku múdrosťou, starým vekom život nepoškvrnený.“ (Múd 4, 8-9) Staroba predstavuje rozhodujúcu etapu ľudského dozrievania a je výrazom Božieho požehnania... V minulosti sa starému človekovi vzdávala veľká úcta. Latinský básnik Ovídius v tejto súvislosti napísal: „Veľká bola kedysi úcta k bielovlasej hlave“... A dnes? Keď sa bližšie pozeráme na dnešnú situáciu, konštatujeme, že u niektorých národov sa staroba vysoko váži a ctí, u iných tomu tak nie je v dôsledku mentality, ktorá kladie na prvé miesto bezprostredný úžitok a produktivitu človeka. V dôsledku tohto postoja sa tzv. tretí alebo štvrtý vek pokladá za menejcenný a sami starí ľudia sú nútení klásť si otázku, či je ich existencia ešte užitočná. Dochádza to dokonca tak ďaleko, že s rastúcou naliehavosťou sa ponúka eutanázia ako riešenie v ťažkých situáciách. Žiaľ, v posledných rokoch skutočnosť eutanázie u mnohých ľudí stratila akýkoľvek nádych hrôzy, aký prirodzene vyvoláva v ľuďoch citlivých na úctu k životu. Iste, môže sa stať, že v prípade ťažkých chorôb spojených s neznesiteľnými bolesťami, sú postihnutí v pokušení zúfať si. Ich príbuzní alebo ošetrovatelia môžu pociťovať nesprávny súcit a pokladať „sladkú smrť“ za rozumné riešenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že mravný zákon dovoľuje vzdať sa takzvanej „tvrdošijnej terapie“. Vyžaduje len tú starostlivosť, ktorá patrí k bežným požiadavkám medicínskej pomoci. Ale eutanázia ako priame privodenie smrti je niečo celkom iné! Napriek dobrému úmyslu a okolnostiam ostáva činom vo svojej podstate zlým, porušením Božieho zákona a urážkou dôstojnosti ľudskej osoby. Musíme opäť získať správnu perspektívu, z ktorej život vidíme ako celok. Správnou perspektívou je večnosť a život v každej svojej etape je na ňu dôležitou prípravou. I staroba má svoju úlohu v pokračujúcom procese dozrievania človeka na ceste k večnosti. Z tohto dozrievania má ťažiť aj sociálna skupina, ku ktorej patria starší ľudia. Ľudia v pokročilom veku nám pomáhajú pozerať na svetské záležitosti s väčšou múdrosťou, lebo v priebehu života získali skúsenosti a dozreli. Sú strážcami kolektívnej pamäti a v dôsledku toho privilegovanými interpretmi toho súhrnu spoločenských ideálov a hodnôt, ktoré usmerňujú a chránia spolužitie v spoločnosti. Vylúčiť starších ľudí v mene bezpamäťovej modernosti by znamenalo odmietnuť minulosť, v ktorej sú zakotvené korene prítomnosti. Vďaka svojim zrelým skúsenostiam môžu seniori dávať rady a cenné poučenia mladým. Znaky ľudskej krehkosti, ktoré sa najzreteľnejšie prejavujú v starobe, sa v tomto svetle stávajú volaním po vzájomnej závislosti a potrebnej solidarite, ktorá spája generácie medzi sebou. Každý človek potrebuje druhého a stáva sa bohatším vďaka darom a charizmám ostatných.
...Prečo by sme nemali preukazovať starším ľuďom takú úctu, akú im preukazovali zdravé tradície mnohých kultúr v každej časti zeme? Národy tej oblasti, kam siahal biblický vplyv, vždy mali vzťah k Desatoru Božích prikázaní: „Cti svojho otca a svoju matku!“ Je to ostatne povinnosť, ktorá je všeobecne uznávaná. Plné a dôsledné uplatnenie tohto príkazu neprináša len lásku detí k svojim rodičom, ale vytvára aj silné puto medzi generáciami. Tam, kde prikázanie prijímajú a verne zachovávajú, tam starším ľuďom nehrozí nebezpečenstvo, že sa na nich budú pozerať ako na neužitočné bremeno a prekážku. Prikázanie nás učí ešte niečo. Tým, ktorí nás predišli, patrí úcta za všetko dobré, čo urobili: „otec a matka“ poukazujú na prepojenie medzi generáciami, čo je predpokladom samej existencie národa. Podľa dvoch znení, ktoré nám Sväté písmo predkladá (porov. Ex 20, 2-17; Dt 5, 6-21), zaberá toto Božie prikázanie prvé miesto na druhej tabuli, na ktorej sa nachádzajú povinnosti človeka voči sebe a spoločnosti. ďalej je to jediné prikázanie, s ktorým je spojené prisľúbenie: „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dal Pán, tvoj Boh!“ (Ex 20, 12; porov. Dt 5, 16).
„Pred šedivou hlavou vstaň, cti si staršiu osobu...“ (Lv 19, 32) Úcta k starším prináša trojakú povinnosť voči nim: prijať ich, pomáhať im a oceniť ich kvality...“ Preto sa potrebujeme v tomto mesiaci, kedy si máme pripomenúť svetový deň chorých s jeho posolstvom súčasného pápeža uvedomiť hodnotu ľudského života v starobe, ktorý je často tou najťažšou chorobou. Potrebujeme prosiť slovami sv. Jána Pavla II.: „Pán života, daj, aby sme si to jasne uvedomili a vychutnali každú etapu nášho... života ako dar, bohatý na ďalšie prísľuby. Daj, aby sme s láskou prijali tvoju vôľu a deň za dňom vkladali seba do tvojich milosrdných rúk. A keď nastane okamih definitívneho „prechodu“, daj, nech ho prežívame v hlbokom pokoji, bez nárekov za tým, čo zanechávame.
Keď ťa po dlhom hľadaní stretneme, nanovo nájdeme každú ozajstnú hodnotu, ktorú sme zakúsili tu na zemi, spolu s tými, ktorí nás predišli v znamení viery a nádeje. A ty, Mária, Matka putujúceho ľudstva, pros za nás "teraz i v hodinu našej smrti". Zachovaj nás neustále v tesnej blízkosti Ježiša, tvojho milovaného Syna, Pána života a slávy. “ Nenechajme svetový deň chorých prejsť len tak, veď čo je to, iba jeden deň z tých 365 dní, ktoré má rok. Nech ten svetový deň chorých je veľkou výzvou pre každého, aby sme v ňom a potom v každom nasledujúcom dni bránili človeka a prejavili mu úctu v praxi. Preto aj nasledujúci príspevok Martina Kolejáka nám pomôže v našej pastoračnej úlohe pochopiť, prečo potrebujeme dať väčší priestor starému – chorému človekovi, vedieť ho prijať a postarať sa o neho. Daniel Dian

Duchovný pastier 1/2018

Z obsahu

Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život.
VÝROČIA
Mons. ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia 2018 a Január 2018 (Ignác Grebáč Orlov, Mons. Andrej Imrich, sr. MUDr. Veronika Theresia Rácková SSpS, Mons.. ThDr. Dominik Hrušovský, Mons. Bernard Bober)
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA - pokračujeme
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – ôsma časť
PaedDr. PhDr. Mgr. Martin Klement, Ph. D. h. c., MBA, LL. M - doc. ThLic. Mgr. Pavol Zemko, Th. D., Ph.D.h.c., EMBA, LL. M, O.C.H.: Ludanický farár ThDr. Pavol Jantausch - člen redakčnej rady Duchovného Pastiera
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Karol Dučak: Vyznávajú moslimovia kresťanského Boha?
PhDr. Peter Olexák, PhD.: Militia Christi v živote sv. Martina Tourského
HOMÍLIE
Václav Galo: Druhá nedeľa v Cezročnom období „B“
Pavol Gavenda: Tretia nedeľa v Cezročnom období „B“
Miroslav Litviak: Štvrtá nedeľa v Cezročnom období „B“
Pavol Pribula: Piata nedeľa v Cezročnom období „B“
Ján Petrovčík: Šiesta nedeľa v Cezročnom období „B“
Jozef Hominda: Prvá pôstna nedeľa „B“
Václav Galo: Druhá pôstna nedeľa „B“
Pavol Gavenda: Tretia pôstna nedeľa „B“
Pavol Gavenda: Štvrtá pôstna nedeľa „B“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian: Viliam Judák: Kňazi dneška

úvodník Duchovného pastiera Január 2018
DUCHOVNÝ PASTIER, REVUE PRE TEOLÓGIU A DUCHOVNÝ ŽIVOT.
      Je až neuveriteľné, že naše periodikum vychádza už stoprvý rok. Možno tiráž časopisu niekoho zarazí
DUCHOVNÝ PASTIER, REVUE PRE TEOLÓGIU A DUCHOVNÝ ŽIVOT.
JANUÁR 2018                                ROČNÍK 99                               ČÍSLO 1.
lebo je v nej uvedený ročník 99 a my už píšeme stoprvý rok existencie. V spleti storočných dejín časopisu bolo a stále je veľa nejasností. Mnohé z nich sme rozplietli v závere minulého roka, kedy sme si pripomínali storočné jubileum. Snažili sme sa odhaliť prečo došlo k zmätočnému číslovaniu a aká teda bola realita vydávania časopisu, prečo akosi chýbajú dva ročníky. Vojna a komunizmus! Dva faktory, ktoré to majú na svedomí, ťažká situácia a diktatúra. V rozpletaní ďalších sa budeme snažiť pokračovať. Ako očisťujeme vzácnu maľbu od premalieb a nečistoty, tak chceme trpezlivo očisťovať osobnosti rozvíjajúce časopis počnúc jeho zakladateľom Jozefom Budayom cez Andreja Hlinku, Jozefa Tisa, Štefana Zlatoša, ale aj šéfredaktorov počas komunistickej diktatúry. Je viac ako nutné, spravodlivé, aby pravda bola zjavná, aby bolo správne posúdené ich konanie, čím bolo ovplyvnené, či mohli konať inak ako konali, či mohli slobodne písať a podobne. Musíme sa konečne naučiť pristupovať ku všetkým a všetkému s úctou k pravde a snažiť sa o objektívne hodnotenie. Inak budeme pokračovať v diele falzifikátorov histórie. Pravda bolí, ale iba ona je tá, ktorá dokáže napraviť krivdy minulosti a narovnať pokrivené dejiny a v nich ľudské bytia. Preto napriek ukončeniu storočnice Duchovného pastiera toto ostane perspektívou nového ročníka. V dňoch 22. a 23. novembra 2017 sme si v starobylej Nitre, slovenskom Betleheme pripomenuli osobnosť Dr. Jozefa Budaya, zakladateľa nášho periodika, jeho odvahu začať veľké dielo napriek vrcholiacej prvej svetovej vojny. Nemohli sme nespomenúť a neuviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti, ktoré istým spôsobom celé desaťročia udržiavali krivdu spôsobenú (úmyselne? neúmyselne?) tými, čo prebrali po ňom štafetu redigovania časopisu v Zborníku storočnica Duchovného pastiera a zároveň sa snažili poukázať na dejinné súvislosti. Pripomenuli sme niektoré výrazné osobnosti na poste šéfredaktora (Hlinka, Tiso) a ich pôsobenie opäť v dejinných súvislostiach. Komunizmus štyri desaťročia dusil slobodu človeka, žiaľ v krátkom čase od jeho pádu mnohí na to zabúdajú a nová generácia často nad tým iba mávne rukou. Niet sa čo diviť, veď dodnes strana reprezentujúca zločineckú ideológiu rovnú nacizmu a fašizmu legálne pôsobí a zákonodarcovia sa tvária, že je to súčasť demokracie. Nakoniec aj Hitler, jeden z najväčších zločincov dejín, sa dostal k moci legálne, demokraticky voľbami, ale je naozaj správne nechať bujnieť zlo? Alebo podceňujeme nanovo možnosť zavedenia diktatúry? Diktatúry, ktorá opäť potrie slobodu človeka? Na jednej strane spoločnosť bojuje, a právom, proti „hnedej hrozbe“, na druhej strane „červená hrozba“ nie je nebezpečenstvom? Azda iba preto, lebo nateraz nie je v parlamente? Žiaľ, zabúdame na jej reálnu hrozbu, ktorá stále jestvuje. V časoch, keď bola realitou má na svedomí milióny obetí, zničila existenciu tisícom obyvateľov krajín, kde bola pri moci a deformovala charakter človeka. V takých časoch museli mnohí pôsobiť, a je paradoxom, že bez toho, aby sme vnímali dejinné súvislosti dnes sme schopní písať o nich a možno nanovo vytvárať špinavý obraz. Preto je veľmi dôležité kriticky bádať. Preto hodnotiť pôsobenie šéfredaktorov, redaktorov a prispievateľov do nášho periodika musíme opatrne, objektívne v duchu myšlienky, že pravda víťazí a oslobodzuje. Takúto objektívnosť si zasluhuje aj posledný šéfredaktor Duchovného pastiera, ktorý časopis redigoval v čase končiacej sa diktatúry a znovunadobudnutia stratenej slobody človeka, jeho svedomia a účinkovania. Je dobré, ak jeho činnosť skúmajú ľudia generácie nezaťaženej minulosťou komunizmu. Osobnosť posledného „totalitného“ šéfredaktora Duchovného pastiera prof. ThDr. Antona Bagina skúmala, a pri príležitosti 25. výročia jeho smrti priblížila v Zborníku storočnica Duchovného pastiera Veronika Šulková. V očisťovaní osobností Duchovného pastiera mienime pokračovať. Je to náročná úloha, ale nutná. Dejiny sa veľmi falšujú a zahmlievajú aj dnes, a napriek tomu, že sme si vedomí možnosti útokov tak na časopis ako aj redaktorov, prispievateľov, žiaľ ako sme toho svedkami, nemôžeme prestať v tejto ťažkej očiste. V priebehu jedného storočia Duchovný pastier nastolil množstvo tém, ktorým sa venoval. Piliermi boli témy nastolené jeho zakladateľom: „Ako zakladateľ Duchovného Pastiera dal časopisu líniu, ktorá mala byť zárukou jeho pravovernosti a prežitia: Mal orientáciu kazateľskú, zároveň však katechetickú a mal prinášať aktuálne teologické state pre pastoráciu, ako aj správy z diecéz. „Časopis náš má tri oddiele: 1. Homiletika. 2. Katechetika a 3. Pastorácia, veda a literatúra, ktoré však jednému cieľu slúžia: posväteniu seba totiž a našich veriacich.“ Preto aj Zborník nemohol mať iba historickú časť, ale prináša aj vstup do týchto tém načrtnutých jeho zakladateľom a ponúka príspevky v súbore: TÉMY V DUCHOVNOM PASTIEROVI : DIAN, D.: Témy v Duchovnom pastierovi, s. 450; JURKO, J.: Prienik Druhého vatikánskeho koncilu cez stránky Duchovného pastiera, s. 453; ADAM, A.: Vierouka Katolíckej cirkvi na stránkach Duchovného pastiera, s. 463; ŠURÁB, M.: Duchovný pastier a homiletika v období komunistickej totality a výrazná osobnosť homiletiky Jozef Vrablec, s. 519. Tém v storočnej existencii časopisu bolo veľa, jedny ním prechádzajú celými jeho dejinami, napr. sociálne či liturgické a iné, ako napr. koncilové sa, samozrejme, začali objavovať od jeho prípravy resp. od jeho konania sú stále aktuálne aj v súčasnosti. Všade je istým spôsobom v móde tzv. retro. Aj v redakcii časopisu sa postupne budeme vracať k modelu, ktorý v roku 1922 zaviedol Dr. Jozef Tiso, keď zriadil redakčnú radu a za každú oblasť bol niekto zodpovedný preto do redakčnej rady na slávnostnom zasadnutí 22. novembra 2017 boli v Nitre za jej členov kooptovaní prof. Mons. ThDr. Jozef Jurko, PhD., prof. ThDr. Anton Adam, PhD. a Mgr. Pavol Gavenda. Ich včlenenie do RR Duchovného pastiera je ocenením ich dlhoročnej práce pre rozvoj periodika, praktický výskum a príspevky v oblasti dogmatickej teológie prof. Adam, v oblasti neustáleho výskumu dejín Druhého vatikánskeho koncilu prof. Jurko a za homiletický Mgr. Pavol Gavenda. V rámci zasadnutia sme nemohli nespomenúť na významného člena RR Duchovného pastiera prof. Mons. ThDr. Tadeusza Zasępu, PhD., ktorý ako vynikajúci znalec v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov, ako predstaviteľ zahraničných vzťahov Katolíckej univerzity v Lubline mal nemalú zásluhu na mediálnej formácii mnohých členov RR nášho časopisu, ale aj množstva iných redaktorov pracujúcich v katolíckych i profánnych médiách. Na slávnostnom zasadnutí redakčnej rady Duchovného pastiera boli ocenení za zásluhy o rozvoj tohto periodika nitriansky diecézny biskup a člen RR Duchovný pastier Mons. Viliam Judák striebornou medailou 125. výročia SSV v oblasti histórie; rožňavský diecézny biskup Mons. Stanislav Stolárik v oblasti filozofie; bývalý ponovembrový šéfredaktor časopisu Pavol Kollár za obnovu časopisu a jeho návratu k ideám zakladateľa časopisu a znovuerigovaniu redakčnej rady, ktorá bola zložená zo zástupcov jednotlivých diecéz, čo výrazne zmenilo charakter časopisu a Pavol Gavenda za ústretovú spoluprácu s redakciou časopisu . Časopis je v súčasnosti recenzovaný a ponúka priestor na publikovanie vo všetkých oblastiach cirkevného i spoločenského života.
Na začiatku nového roku 2018 je na mieste otázka, či sme aspoň čiastočne naplnili s čím sme vstupovali do jubilejného roka Duchovného pastiera. „Aj keď je Duchovný pastier mesačník, predsa musí istým spôsobom reagovať aj na aktuálnosť, a preto sme aj mnohé príspevky museli odložiť alebo, lepšie povedané, presunúť na neskorší termín. Tak musíme resty vypĺňať v tomto novom ročníku”.
Vďaka Bohu, aj keď na prvý pohľad je to zlé, teší skutočnosť, že je dosť prispievateľov, ktorí chcú svoje poznatky, svoje výskumy zdieľať s inými. Ostáva v platnosti aj ďalšia časť príspevku: „periodikum chce aj v tomto roku pomáhať odhaľovať to, čo v minulom storočí, ale aj v tomto, čo by malo silne rezonovať na stránkach periodika... Chceme,... aby sa časopis stal nositeľom jedného cieľa „posväteniu seba totiž a našich veriacich.” Tomuto poslaniu, podľa presvedčenia mnohých, sa časopis nespreneveril. Presvedčenie iných, že v rokoch 1949 – 1989, keď bol časopis tvrdo cenzurovaný, s výnimkou prelomového obdobia v roku 1968 – 1969 počas tzv. Pražskej jari, prinášal mnoho príspevkov, ktoré tomuto cieľu odporovali. Iste, musíme objektívne priznať, že veľa strán v časopise zapĺňali články servilných prispievateľov, žiaľ, kňazov, ktorí mali byť nositeľmi pravdy a vernosti Cirkvi. Budeme sa snažiť tieto príspevky analyzovať, nebojíme sa pravdy, a výsledky nášho bádania by sme chceli zverejniť... už teraz môžeme konštatovať, že v otázkach viery a mravov časopis nikdy nezišiel z cesty, a to ani vtedy, keď už spomínaná totalitná ideológia presadzovala svoje názory a zákony, ktoré boli nezlučiteľné s vieroukou Katolíckej cirkvi... Homílie, vďaka mnohým prispievateľom boli práve tým, čo mohlo počas tých sto rokov vydávania časopisu a verím, že aj dnes formovať čitateľa a prostredníctvom šírenia týchto myšlienok formovať veriacich.“   A iba s malou obmenou roka platí: „Všetkým čitateľom, priaznivcom Duchovného pastiera praje celá redakčná rada a vydavateľ SSV požehnaný a milostiplný rok 2018 a vynaložíme všetko úsilie, aby ste mohli hojne čerpať z bohatstva nášho už storočného periodika.“ Daniel Dian, šéfredaktor

Duchovný pastier 6/2017

Z obsahu

Mgr. Mgr. Dušan Rončák: Čo mi dal a dáva Duchovný pastier?
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – šiesta časť
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, prof. ThDr. PhDr. František Dlugoš, PhD., Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, Mgr. Ján K. Žira: Výročia jún, júl, august 2017( Mons. Pavol Jantausch, Mons. Róbert Pobožný, Mons. Josef Hlouch, Andrej Ľudovít Radlinský, Pavol Mikula, Trnavská univerzita, Mons. Andrej Imrich, Helena Kordová – Wildeová, Ľudovít Jankuľák)
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Hodnosť kňazstva
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Príprava kňaza na svätú omšu, jej slávenie a poďakovanie po nej
HOMÍLIE
Štefan Vitko: Pätnásta nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Stanislav Misál: Šestnásta nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Ľubomír Karkoška: Sedemnásta nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Ľubomír Karkoška: Osemnásta nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Václav Galo: Devätnásta nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Jozef Hominda: Dvadsiata nedeľa v Cezročnom období ,,A"
Václav Galo: Dvadsiata prvá nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Václav Galo: Dvadsiata druhá nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Václav Galo: Dvadsiata tretia nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Jozef Hominda: Dvadsiata štvrtá nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Václav Galo: Dvadsiata piata nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Václav Galo: Dvadsiata šiesta nedeľa v Cezročnom období ,,A"
Dušan Rončák: Dvadsiata siedma nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Peter Lupták: Dvadsiata ôsma nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Michal Valka: Dvadsiata deviata nedeľa v Cezročnom období ,,A“
Tomáš Kuník: Tridsiata nedeľa v Cezročnom období ,,A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Martina Grochálová: Novinky SSV január – apríl 2017 (Raniero Cantalamessa – Aldo Maria Valli: Chlapec, ktorý nosil vodu Môj život v službe slova; Mária Kočanová: Nemý mních;Pierre Maurice: Rozvod)
ABSOLVENTI TEOLOGICKÝCH FAKÚLT A NOVOKŇAZI
František: Duch Pána je nado mnou
Mons. Milan Chautur, košický eparchiálny biskup: Duch Pána je nado mnou
ons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita: Sté výročie zjavení vo Fatime je výzvou k obnove štedrosti kňazského srdca
Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup: Veľkou pravdou o tajomstve kňazstva, ktorá nás posväcuje
Absolventi teologických fakúlt na Slovensku v r. 2017
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian, Ivan Šulík: Benedikt XVI. – Peter Seewald: Posledné rozhovory.

Duchovný pastier 3/2017

Z obsahu

Daniel Dian: Marec začiatok obnovy, ale aj mesiac volajúci k zamysleniu
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – tretia časť
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, ThLic. František Novajovský, PhD., Mgr. Ján K. Žira: Výročia marec 2017 ( Jozef Zlatňanský, Ivan Chalupecký, Kanadský Slovák; Pius XI.: encykliky Mit brennender Sorge, Divini Redemptoris, Nos es muy conocida; Memorandum slovenských katolíckych biskupov; Quidam episcopi)
ThDr. Martin Koleják, PhD.: Askéza
PhDr. Peter Olexák, PhD.: Sv. Martin z Tours v texte a kontexte Vita martini
HOMÍLIE
Jozef Jurina: Prvá pôstna nedeľa „A“ II.
Pavol Gavenda: Druhá pôstna nedeľa „A“
Jozef Jurina: Druhá pôstna nedeľa „A“ II.
Pavol Gavenda: Tretia pôstna nedeľa „A“
Jozef Jurina: Tretia pôstna nedeľa „A“ II.
Pavol Gavenda: Štvrtá pôstna nedeľa „A“
Jozef Jurina: Štvrtá pôstna nedeľa „A“ II.
Pavol Gavenda: Piata pôstna nedeľa „A“
Jozef Jurina: Piata pôstna nedeľa „A“ II.
Pavol Gavenda: Kvetná nedeľa čiže Nedeľa utrpenia Pána „A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Daniel Dian: Jozef MICHALOV: Duchovná rukoväť chorého
Ján Krstiteľ Žira: Wolfgang BAUMROTH: Potupenie kríža (Scandalum crucis); Wolfgang BAUMROTH: Víťazstvo kríža

Editorial šéfredaktora

Mesiac marec je vnímaný ako mesiac nového rozpuku života. Dlhotrvajúca zima odchádza a je stále zjavnejší nástup obnovy a ožitia prírody. No obnova a oživovanie nie je len znakom v prírode, ale obnovu a oživovanie prežíva aj človek. Človek viery, kresťan svoju obnovu vníma a prežíva práve cez pôstne obdobie, ktoré sa začína 1. marca slávením Popolcovej stredy. Ona je veľkou výzvou pre každého. Možno by sme si v súvislosti s prežívaním pôstneho obdobia mohli pripomenúť niekoľko myšlienok pápeža Františka, ktoré síce adresoval veriacim k minuloročnému sláveniu Pôstneho obdobia, ale nestrácajú nič na svojej aktuálnosti ani teraz, ba práve naopak, sú ešte aktuálnejšie, lebo čas medzi pôstnym obdobím 2016 a 2017 je poznačený nielen politickými zmenami, ale hlavne krvavými udalosťami rôzneho druhu, násilenstvami, takmer neriešiteľným problémom migrácie a podobne. „Božie milosrdenstvo premieňa ľudské srdce, a umožňuje mu zakúsiť vernú lásku, čím ho robí schopným milosrdenstva. Ide o zakaždým novým zázrak v živote každého z nás, keď Božie milosrdenstvo zažiari a podnieti nás milovať svojho blížneho, oživením toho, čo cirkevná tradícia nazýva skutkami duchovného a telesného milosrdenstva. Tie nám pripomínajú, že viera sa prejavuje v konkrétnych každodenných skutkoch, ktorých cieľom je pomôcť nášmu blížnemu na tele i na duchu: dať sa mu najesť, navštíviť ho, utešiť a poučiť. Podľa nich budeme súdení, a preto som si želal, aby „sa kresťanský ľud zamýšľal nad telesnými a duchovnými skutkami milosrdenstva. Takto sa prebudí naše svedomie, ktoré je voči dráme chudoby akoby otupené, a čoraz hlbšie prenikneme do srdca evanjelia, kde sú Božím milosrdenstvom uprednostňovaní chudobní“ V chudobnom sa totiž Kristovo telo „stáva znova viditeľným, ako telo zmučené, doráňané, bičované, vyhladnuté, na úteku... aby sme ho spoznali, dotýkali sa ho a starali sa oň“. Pôstne obdobie je pre nás všetkých najvhodnejším časom nato, aby sme vďaka počúvaniu Božieho slova a konaniu skutkov milosrdenstva prekonali vlastné existenciálne odcudzenie. Ak sa v telesných skutkoch milosrdenstva dotýkame Kristovho tela v našich bratoch a sestrách, ktorí potrebujú byť nasýtení, oblečení, mať strechu nad hlavou a potrebujú, aby ich niekto navštívil, o to priamejšie sa v skutkoch duchovného milosrdenstva – pri poskytovaní rady, učení, napomínaní a modlitbe – dotýkame našej vlastnej hriešnosti. Telesné a duchovné skutky milosrdenstva nemožno nikdy oddeliť... Nepremárnime toto obdobie Pôstu, ktoré je tým najvhodnejším časom na obrátenie! O to prosme na materský príhovor Panny Márie, ktorá ako prvá uznala svoju poníženosť a nazvala seba samu Pánovou pokornou služobnicou zoči-voči veľkosti Božieho milosrdenstva, ktoré nezaslúžene dostala“. Toto zrealizovať dokáže iba človek, ktorý žije ako opravdivý kresťan a k podstate kresťanského života patrí askéza. Práve teraz je najlepší čas zaoberať sa nielen pojmom askéza, ale najmä obsahom askézy. V súvislosti so začiatkom veľkopôstneho obdobia je teda veľmi aktuálny príspevok Martina Kolejáka s jednoduchým názvom Askéza. Marcové číslo Duchovného pastiera potom svojim čitateľom ponúka: Pravidelná rubrika ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA obsahuje tretiu časť Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? Daniel Dian sa pokúsil analyzovať druhý rok vydávania Duchovného Pastiera. Rubrika VÝROČIA marec 2017 je od Jozefa Krištofa, Daniela Diana, Františka Novajovského a Jána K. Žiru) pripomína osobnosti a udalosti mesiaca marec – Jozef Zlatňanský, Ivan Chalupecký, Kanadský Slovák; Pius XI.: encykliky Mit brennender Sorge, Divini Redemptoris, Nos es muy conocida; Memorandum slovenských katolíckych biskupov; Quidam episcopi. Dve biskupstvá na Slovensku Bratislavská arcidiecéza a Spišská diecéza si Rokom sv. Martina pripomínajú tohto svätca pri príležitosti 1700 výročia jeho narodenia. Bratislavský arcibiskup – metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v pastierskom liste napísal: „V životopise svätého Martina sa uvádza rok 316 alebo 317 ako čas jeho narodenia. Nachádzame sa tak v období tisícsedemstého výročia narodenia svätého Martina, patróna našej arcidiecézy. Preto v našej arcidiecéze slávime obdobie od 11. novembra 2016 do 12. novembra 2017 ako Rok svätého Martina, aby sme mali príležitosť hlbšie spoznať vznešený príklad jeho života a podľa jeho vzoru a na jeho príhovor prehlbovať svoju vieru, napĺňať ju skutkami evanjelia v každodennom živote pre budovanie spoločenstva veriacich Bratislavskej arcidiecézy a vnášanie Kristovho svetla do našej spoločnosti.“ Preto je veľmi aktuálny článok Petra Olexáka: Sv. Martin z Tours v texte a kontexte Vita martini. HOMÍLIE v marcovom čísle sú od Prvej pôstnej nedele „A“ až po Kvetnú nedeľu „A“. Netradične ponúkame na päť pôstnych nedieľ dve homílie. V rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE Daniel Dian prináša recenziu zaujímavej knihy vedca, profesora, kňaza Jozef Michalova Duchovná rukoväť chorého. Už sám názov je odporúčaním, aby po tejto knihe siahol nielen chorý, ale aj ten kto chorého sprevádza. Ján Krstiteľ Žira pripravil recenziu dvoch kníh, ktoré sú síce istým spôsobom fikciou, ale majú mnohé reálne črty a žiaľ, stále nie dávno minulé úvahy a možnosti. Autor oboch diel prešiel sám cestou kríža, poznal zlobu mocných a zažil ich úsilie o zničenie Kristovho kríža - Wolfgang Baumroth je tu opäť s dielom Potupenie kríža (Scandalum crucis), ktoré vydal SSV už v rokoch 1944,1947,1948 a 1998. Jeho opätovné vydanie je svedectvom obľuby tejto knihy u čitateľov. Vo vydavateľstve LÚČ siahli po voľnom pokračovaní tohto románu pod názvom Víťazstvo kríža ho dávajú slovenskému čitateľovi v prvom vydaní.

Daniel Dian, šéfredaktor

Výročia marec 2017

Duchovný pastier 2/2017

Z obsahu

Daniel Dian: Neuveriteľná storočnica periodika
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Mgr. Mg. ThLic. Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? – druhá časť
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian, prof. ThDr. PhDr. František Dlugoš, PhD., Mgr. Ján K. Žira: Výročia február 2017 ( ThDr. Eduard Nécsey, Mons. prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c., Jozef Kompánek, Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent kardinál Tisserant, Mons. Milan Chautur CSsR) DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Karol Dučák: Ad orientem? Ad occidentem? Na východ, či na západ?
PhDr. Igor Haraj, PhD.: Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov – druhá časť
SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI
Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel PhD: Zmysel, poslanie a ohrozenie rodiny v náuke Jána Pavla II.
ThDr. Martin Koleják: Svätí Cyril a Metod
HOMÍLIE
Pavol Gavenda: Prvá pôstna nedeľa „A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
ŽLNAY, Stanislav.: Karol I. Habsburský v cirkevnohistorickom a politickom kontexte. Matica Slovenská.

Editoriál šéfredaktora

Milý čitateľ Duchovného pastiera! Mapovanie storočného periodika nie je ľahká úloha. Vyžaduje veľa trpezlivosti a iste nie je možné na niekoľkých stranách obsiahnuť celú problematiku. Po dlhom zvažovaní, akou cestou sa vydať v pravidelných príspevkoch rubriky ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA sme sa rozhodli, že ponúkneme čitateľom sumár jeho obsahov, aby každý mal možnosť siahnuť do prehľadu duchovného bohatstva ukrytého v našom časopise. Duchovný pastier sa stal mnohým študentom vďačným objektom výskumu pri písaní rôznych druhov prác. Prác o Duchovnom pastierovi je niekoľko, ale každá má iné zameranie. V licenciátskej práci sa zameral na obnovu liturgie v Duchovnom pastierovi v rokoch 1964 – 1993 Štefan Valo. V práci o katolíckej tlači aj z Duchovného pastiera čerpala materiál pre licenciátsku prácu Helena Torkošová. Pavol Sýkora skúmal aj na podklade materiálov z Duchovného pastiera sviatosť birmovania. Amantius Akimjak v oboch prácach licenciátskej a doktorskej takisto použil materiál zverejnený v Duchovnom pastierovi. Pavol Sendrej sa zaoberal príkladom v homílii v Duchovnom pastierovi. Aj Michal Vaško sa venoval výskumu katolíckej tlače v licenciátskej práci a nemohol obísť ani Duchovného pastiera. O Sviatosti zmierenia aj na základe publikovaných príspevkov v Duchovnom pastierovi písal Jozef Otruba. O Sviatosti pomazania chorých písal Ladislav Gura. Rovnako použil Duchovného pastiera ako jeden zo zdrojov svojej licenciátskej práce. Duchovný pastier bol aj podkladom práce autora tohto príspevku pod názvom Pastorálna tematika na stránkach mesačníka Duchovný pastier v rokoch 1971 – 1989. Zaiste nemôžeme predpokladať, že sa nám podarí vypracovať sumár všetkých prác s tematikou na podklade materiálov Duchovného pastiera. Budeme vďační, ak nám však v tejto práci pomôžu autori takýchto prác alebo aj tí, ktorí majú informácie o takýchto dielach. Svoje informácie môžu posielať na mailovú adresu nášho periodika. Februárové číslo prináša: Rubrika ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA obsahuje druhú časť Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali? Daniel Dian sa pokúsil vysvetliť problém s číslovaním ročníkov periodika a ponúka podrobný obsah prvého ročníka. Rubrika VÝROČIA od jej stálych prispievateľov (Jozefa Krištofa, Daniela Diana, Františka Dlugoša a Jána K. Žiru) pripomína udalosti a osobnosti mesiaca február – ThDr. Eduard Nécsey, Mons. prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus, DrSc. h. c., Jozef Kompánek, Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent kardinál Tisserant, Mons. Milan Chautur CSsR. Osobnosť prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Róberta kardinála Saraha „silne čerí vody v oblasti liturgiky a liturgie.“ Veľmi zaujímavý je preto v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ príspevok Karola Dučáka: Ad orientem? Ad occidentem? Na východ, či na západ? Vo februárovom čísle ponúkame druhú časť článku Igora Haraja Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov. Otázka rodiny je veľmi dôležitá a zároveň je aj veľkým problémom spoločnosti. Práve tejto téme sa venuje v rubrike SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI Štefan Mordel článkom s názvom: Zmysel, poslanie a ohrozenie rodiny v náuke Jána Pavla II. Cirkev v Európe slávi 14. februára sviatok dvoch zo šiestich patrónov, a to sv. Cyrila a Metoda. Práve im je venovaný príspevok Martina Kolejáka Svätí Cyril a Metod. Pravidelná rubrika HOMÍLIE vo februárovom čísle obsahuje Prvú pôstnu nedeľu „A“, ktorú pripravil Pavol Gavenda. Nebýva zvykom, aby sme prinášali upútavku na knihu, ktorá ešte len vyjde. V tomto čísle robíme výnimku a ponúkame v rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE niečo z pripravovanej knihy Stanislava Žlnaya: Karol I. Habsburský v cirkevnohistorickom a politickom kontexte, ktorá vyjde vo vydavateľstve Matice Slovenskej. Žlnay nám ponúka naozaj erudovaný pohľad na osobnosť, podľa ľudského hľadiska na tragickú postavu mladého cisára Karola Habsburského. Jeho vzťah k Bohu je priam volaním k dôslednému nasledovaniu.

Daniel Dian, šéfredaktor

Duchovný pastier 1/2017

Z obsahu

Daniel Dian: Perspektívy roka 2017
ROK DUCHOVNÉHO PASTIERA
Daniel Dian: Ako sme začínali v roku 1917 a pokračovali?
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, prof. ThDr. PhDr. František Dlugoš, PhD., Mgr. Ján K. Žira, Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia osobností a udalostí v roku 2017 a v januári 2017
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: Sviatosť krstu a jeho personálny rozmer v kontexte ospravodlivenia
Mgr. Mgr. ThLic. Daniel Dian: Ekumenizmus, dialóg, genocída a Druhý vatikánsky koncil
Ing. Ján Figeľ, PhD.: Storočie genocíd: koniec alebo pokračovanie?
PhDr. Igor Haraj, PhD.: Kristológia predchalcedónskych a pochalcedónskych kresťanov- prvá časť
HOMÍLIE
Pavel Gavenda: Druhá nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Tretia nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Štvrtá nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Piata nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Šiesta nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Siedma nedeľa v Cezročnom období A
Pavel Gavenda: Ôsma nedeľa v Cezročnom období A
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Ján Košiar: Cardinal Robert Sarah avec Nicolas Diat: La force du silence. Contre la dictature du bruit (Sila ticha – proti diktatúre hluku)

Duchovný pastier 9/2016

Z obsahu

Daniel Dian: November a nádej
ThDr. Ivan Šulík, PhD. riaditeľ SSV: Storočnica Duchovného pastiera
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD, Mgr. Ján K. Žira, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – november 2016
ROK MILOSRDENSTVA
ThDr. Juraj Bernaciak SCJ: Idea Božieho milosrdenstva v listoch svätého Pavla apoštola
Slová, ktoré zneli v Roku milosrdenstva, ale nesmú ostať iba spomienkou
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup: Sv. Cyril a Metod a transfúzia pamäti
Mons. Peter Holec: ...ja som nikdy nestratila nádej
Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup: Prišli sme k Panne Márii Nanebovzatej
Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita: ... človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život
Sociálna náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi
Prof. František Vnuk: Niekoľko slov o exhortácii Amoris laetitia
doc. ICLic. ThDr. Štefan Mordel, PhD.: Zmenia sa kostoly na mešity?
HOMÍLIE
Dušan Rončák: Prvá   adventná nedeľa „A“
Dušan Rončák: Druhá   adventná nedeľa „A“
Dušan Rončák: Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Dušan Rončák: Tretia adventná nedeľa „A“
Jozef Ondovčák: Štvrtá   adventná nedeľa „A“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Jesenné novinky zo Spolku svätého Vojtecha
Kalendáre na rok 2017

Editoriál šéfredaktora

Mesiac november je mesiacom, v ktorom niečo končí a niečo začína, hoci v liturgickom ponímaní mesiaca je to úplne opačne. Liturgia nám zdôrazňuje nádej a zjavuje slávu, tých čo uverili v Pána a dostali odmenu za svoj život a vieru. Druhý novembrový deň nám akoby bral optimizmus, lebo nám predstavuje myšlienku smrti, jej nevyhnutnosti v našom živote, teda ukončenie pozemského života, ktoré však nemá za cieľ človeka búchať po hlave, ale naopak upozorniť na túto skutočnosť a zároveň vyzvať k zamysleniu sa nad životom, jeho zmyslom a cieľom. Krásne to narysoval nielen svojím dielom, ale najmä životom sv. Ján Pavol II., keď hovoril o sláve človeka skrze prvotnú milosť. On tú perspektívu oslávenia každého človeka skrze život v milosti nielen odhaľoval a na ňu poukazoval, ale aj sám žil a ju aj dosiahol. A nielen on. Aj mnohé vynikajúce osobnosti, na ktoré si spomíname v ten deň všetkých verných zosnulých, no aj v priebehu celého mesiaca, ktoré nám v tomto čísle Duchovného pastiera postavili pred náš zrak František Dlugoš, J. K. Žira a Daniel Dian v pravidelnej rubrike Výročia – november 2016. Mesiac november je pravidelne mesiacom, v ktorom vrcholí liturgický rok Nedeľou Krista Kráľa. V tomto roku má tá nedeľa výnimočný náboj, lebo ňou 20. novembra 2016 končí Svätý Rok milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015. Aký bol? Iste veľmi bohatý. Množstvo slávení rôznych spoločenstiev s pápežom Františkom v Ríme, ale i v iných krajinách napr. Svetové dni mládeže v Krakove (júl 2016), ale aj množstvo stretnutí v našej krajine, stretnutia veriacich pri spoločnom prechode Svätých brán, ale aj jednotlivcov, to všetko naozaj dávalo množstvo príležitostí na úplnú obnovu človeka v prvotnej milosti, cez návrat k Otcovi cez sviatosť zmierenia, cez zjednotenie sa s Kristom v Eucharistii a v putovaní na čele s Ježišovou a našou matkou Pannou Máriou. Aj naše periodikum sa podieľalo na prežívaní Roka milosrdenstva počas jeho celého trvania príspevkami v rubrike ROK MILOSRDENSTVA (č. 1/2016; ThDr. Patrik Maturkanič, PhD.: Milosrdenství Boží – milosrdenství mé, s. 2; č.4/2016: prof. ThDr. JCDr. Anton Fabian, PhD., JCDr. Peter Holec, PhD.: Absolúcia od potratu, s.174; č. 5/2016: ThDr. Martin Koleják, PhD.: Najsvätejšia Trojica, s. 226; č.6/2016: prof. ThDr. Marián Šuráb, PhD.: Homília sprítomňuje milosrdného Boha, s. 287; č: 7/2016: ThDr. Martin Koleják, PhD.: Odpustenie exkomunikácie za umelý potrat, s. 320; č.8/2016: P. ThDr Juraj Bernaciak SCJ: Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné – analytická štúdia na motív devätnástej prosby z Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, s. 373; č.9/2016: P. ThDr. Juraj Bernaciak SCJ: Idea Božieho milosrdenstva v listoch svätého Pavla apoštola, s. 420). V tejto rubrike uverejňujeme v našom periodiku aj štyri homílie pod názvom Slová, ktoré zneli v Roku milosrdenstva, ale nesmú ostať iba spomienkou. Ide o istým spôsobom o homílie, ktoré majú spoločný prívlastok: stále aktuálne. +Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup: Sv. Cyril a Metod a transfúzia pamäti ( slovo na národnej púti k solúnskym svätým bratom sv. Cyrilovi a Metodovi v Nitre 5. 7, 2016); Mons. Peter Holec: ...ja som nikdy nestratila nádej (slovo kňazom jubilantom, ale nielen im v Trnave 6. 6. 2016); +Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup: Prišli sme k Panne Márii Nanebovzatej....(diecézna mariánska púť v Nitre 14. 8.2016) +Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita: ... človek sa cez voľbu pre Ježiša môže rozhodnúť pre večný život ( púť do národnej svätyne Baziliky Sedembolestnej v Šaštíne 15.9.2016).

Ruka v ruke s milosrdenstvom nielen počas Roka milosrdenstva, ale neustále stále kráča aj sociálna činnosť, ktorú tak veľmi vyzdvihuje pápež František. Sociálna činnosť je zameraná najmä na rodinu. Otázka rodiny ako fundamentu každej spoločnosti, ktorá je, žiaľ, v sekularizovanom svete stále viac a viac rozvracaná a jej tradičné hodnoty zaznávané, je a bude v Cirkvi prioritnou otázkou. Nedivíme sa preto, že v roku 2014 sa konala mimoriadna biskupská synoda a v roku 2016 riadna biskupská synoda o rodine. Jej výslednicou je apoštolská exhortácia pápeža Františka Amoris laetitia. Nakoľko je to téma naozaj sociálna, dávame v pravidelnej rubrike Sociálna náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi priestor Františkovi Vnukovi a jeho článku Niekoľko slov o exhortácii Amoris laetitia. V súvislosti s veľmi napätou situáciou nielen v Európe, ale v celom svete, vo vzťahoch kresťanstvo versus islam je aktuálny príspevok Štefana Mordela Zmenia sa kostoly na mešity?

„Apoštolská konštitúcia Sapientia christiana: „Cirkevné fakulty – sú zriadené na spoločné dobro Cirkvi a pokladajú sa za niečo vzácne pre celé cirkevné spoločenstvo – majú si byť vedomé svojho významu v Cirkvi. Tie, ktoré sa najviac dotýkajú kresťanského Zjavenia, nech pamätajú na príkazy, ktoré povedal o tomto poslaní Cirkvi jej najvyšší Učiteľ – Kristus: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). Po týchto všetkých úvahách vyplýva úplná oddanosť týchto fakúlt k celej Kristovej náuke, ktorej autentický výklad a ochranu počas stáročí prejavovalo Magistérium Cirkvi.“ – Týmito slovami si uvedomujeme dôležitosť a význam teologického vzdelávania.

Územie dnešného Slovenska od počiatku svojej kresťanskej a národnej histórie evanjelizovanej prostredníctvom škôl, ktoré jestvovali už za čias cyrilometodskej misie. Prvý záznam o učiteľovi v Nitre je z roku 1111 v donačnej listine kráľa Kolomana benediktínskemu opátstvu na Zobore pri Nitre. V listine sa uvádza učiteľ Wilhermus Gramaticus. Ide o najstarší známy záznam o stredovekej škole na Slovensku. V neskorom stredoveku máme v Nitre doloženú aj kapitulskú školu, ktorá bola v Hornom meste. V 14. storočí účinkovali na tejto škole ako učitelia nitrianski kanonici Lukáš a Ján. Vznik Akadémie Istropolitany (1465) v Bratislave tiež načas plnil úlohu pri teologickom vzdelávaní.

Veľmi významne tejto oblasti neskoršie pôsobila Trnavská univerzita založená kardinálom Petrom Pázmaňom v roku 1635 v Trnave. V 15. – 16. storočí seminaristi z územia dnešného Slovenska študovali na svetoznámych univerzitách – vo Viedni, Prahe, Bologni, Krakove i v Ríme. Cisár Leopold I. (1657 – 1705) v r. 1701 vychádzajúc z nariadenia Tridentského koncilu Dekrétom o kňazskej výchove zo dňa 15. júla 1563 nariaďoval všetkým diecéznym biskupom zriadiť kňazské semináre na výchovu budúcich kňazov, kde budú mať zabezpečenú primeranú intelektuálnu ako i pastoračnú formáciu – vydal nariadenie pre diecéznych biskupov, aby vo svojich diecézach založili a zriadili kňazské semináre. Aj z tohto dôvodu, ale predovšetkým z osobného podnetu sa usiloval o založenie tejto inštitúcie biskup Ladislav Maťašovský (1696 – 1705), ktorý 4. novembra 1704 založil základinu pre ôsmich klerikov, aby v katedrále asistovali pri bohoslužbách a okrem toho sa cvičili a vzdelávali „v syntaxe, prozódii a rétorike“.

O realizáciu nitrianskeho seminára sa zaslúžil biskup Ladislav Adam Erdödi (1706 – 1736), ktorý 9. novembra 1715 otvoril tak veľmi potrebný kňazský seminár. Zasvätený bol sv. Ladislavovi Uhorskému. Prijal do neho ôsmich klerikov. Klerici sa cvičili a vzdelávali v základných disciplínach a rétorike. Ich úlohou bola asistencia pri bohoslužbách v biskupskej katedrále. Po absolvovaní humanitných štúdií odchádzali na štúdiá do Viedne a Trnavy. Službu rektora (v hodnosti vtedajšieho prefekta) plnil nitriansky kanonik, doktor teológie, neskorší sriemsky biskup Ladislav Söréni (1670 – 1752). Túto úlohu plnil od založenia do 1. novembra 1719. Bol to človek, ktorý žil a zomrel v chýre svätosti.

Z príležitosti 300. výročia založenia Kňazského seminára v Nitre a 200. výročia založenia v Spišskej Kapitule podobnej inštitúcie sa konala odborná konferencia v Nitre 5. októbra 2015, ktorú organizovala Komisia pre klérus pri KBS a Rada histórie pri KBS v spolupráci s Teologickým inštitútom CMBF UK v Bratislave. Prednášky, ktoré tam zazneli sú zverejnené vo forme zborníka na stránkach Duchovného pastiera č. 1. a 2./2016. Šéfredaktorovi tohto časopisu touto formou ďakujem za ochotu a ústretovosť.

Viliam Judák, zostavovateľ zborníka

Duchovný pastier 1/2016

Z obsahu

Daniel Dian: Rok milosrdenstva a perspektívy roka 2016
ROK MILOSRDENSTVA
ThDr. Patrik Maturkanič, PhD. Milosrdenství Boží – milosrdenství mé
VÝROČIA
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. Ján K. Žira: Výročia osobností a udalostí v roku 2016 a v januári 2016
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Metod Marcel Lukačik CSsR: Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku: história, osobnosti a súčasnosť
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Prof. ThDr. Anton Adam, PhD.: Druhý vatikánsky koncil a jeho pastorálny charakter
JCDr. Peter Holec, PhD: Pravda o obnovenom procese manželskej nulity
VAŠE OTÁZKY - NAŠE ODPOVEDE
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Kauza Vassula Ryden
HOMÍLIE
Pavel Cerovský: Druhá nedeľa v Cezročnom období „C“
Michal Válka: Tretia nedeľa v Cezročnom období „C“
Dušan Rončák: Štvrtá nedeľa v Cezročnom období „C“
Michal Válka: Obetovanie Pána
Jozef Jurina: Piata nedeľa v Cezročnom období „C“
Jozef Jurina: Popolcová streda
Jozef Jurina: Prvá pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Druhá pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Tretia pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Štvrtá pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Piata pôstna nedeľa „C“
Jozef Jurina: Kvetná nedeľa čiže Nedeľa utrpenia Pána „C“
Jozef Ondovčák: Veľký piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána „C“
Jozef Gnip: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania - veľkonočná vigília „C“
František Katriňák: Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania „C“.
Jozef Ondovčák: Druhá veľkonočná nedeľa alebo Nedeľa Božieho milosrdenstva „C“
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
Alžbeta Šuplatová: FRANTIŠEK: Encyklika Laudato siʼ

Editoriál šéfredaktora

Čokoľvek napíše šéfredaktor časopisu v prvom čísle nového roku a ročníka, nikdy nedokáže vystihnúť všetko, čo by chcel a zverejniť všetko, čo by mohol. Ohliadnuc sa späť do roku 2015 musel na Silvestra konštatovať, že sa naozaj zámer, vízia podarila iba sčasti. Aj keď je Duchovný pastier mesačník, predsa musí istým spôsobom reagovať aj na aktuálnosť, a preto aj mnohé príspevky musel odložiť alebo, lepšie povedané, presunúť na neskorší termín. A tak musíme resty vypĺňať v tomto novom ročníku. Preto neprichádza šéfredaktor s nejakými extra víziami, len s tou jedinou, že periodikum chce aj v tomto roku pomáhať odhaľovať minulosť v pravidelnej rubrike Výročia (v tomto čísle pod názvom Výročia osobností a udalostí v roku 2016 a v januári 2016), ktorú pripravujú Jozef Krištof a Ján K. Žira, a tak nechýba ani v tomto čísle, zároveň chceme zavŕšiť na našich stránkach posledným obsiahlym príspevkom Rok zasväteného života článkom Metoda Marcela Lukačika CSsR s názvom Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa na Slovensku: história, osobnosti a súčasnosť. Aj keď už výročie Druhého vatikánskeho koncilu je za nami, predsa stále mienime pokračovať v rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený. Anton Adam v nej uverejňuje článok Druhý vatikánsky koncil a jeho pastorálny charakter. Podľa možnosti chceme reagovať na rôzne dezinterpretácie svetských médií, ktoré sa dotýkajú náuky Cirkvi alebo jej práva. Preto príspevok Petra Holeca pomôže pochopiť kazuistiku anulácie manželstiev. O tom píše v príspevku Pravda o obnovenom procese manželskej nulity. Mons. Marián Chovanec dlhé roky pripravoval ako člen redakčnej rady nášho periodika rubriku Vaše otázky – naše odpovede. V tomto čísle sa ako predseda Teologickej komisie – Subkomisie pre náuku viery Konferencie biskupov Slovenska vyjadruje k otázke Kauza Vassula Ryden. Najmä kňazi by mali venovať pozornosť tejto závažnej kauze a informovať veriacich, lebo v prípade tejto ženy, ktorá sa vyjadruje k otázkam viery, je dôležité povedať, že hlása bludy, preto aj jej cirkev – pravoslávna ju vylúčila zo svojho spoločenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že nasledujúce číslo Duchovného pastiera vyjde ako dvojčíslo, bude zborníkom z odborného seminára o kňazských seminároch. HOMÍLIE v tomto čísle sú od Druhej nedele v Cezročnom období „C“ až po Druhú veľkonočnú nedeľu „C“ alebo Nedeľu Božieho milosrdenstva. Je tradíciou, že obálka časopisu patrí rubrike Nové knihy – recenzie. Alžbeta Šúplatová recenzuje encykliku pápeža Františka Laudato siʼ. Možno si pozorný čitateľ všimol, že doteraz nepadla ani zmienka o Svätom roku milosrdenstva. Iste nebude chýbať. Prvý príspevok v tejto rubrike patrí Patrikovi Maturkaničovi, kňazovi pôsobiacemu v Litoměřickej diecéze, ktorý je našim čitateľom známy, a článkom Milosrdenství Boží – milosrdenství mé otvára nový ročník nášho periodika. V krátkom a predsa silnom úvode sa mu podarilo ozrejmiť význam slávenia tohto svätého roka a najmä dať inšpiráciu k jeho rozvíjaniu.

Prečo sa pripisuje máju prívlastok mesiac lásky, asi ťažko dokážeme naozaj objektívne vysvetliť. Jedno je isté, že práve v tomto roku sa zvláštne prelínajú dve myšlienky na lásku – Nedeľa zoslania Ducha Svätého so sviatkom Panny Márie Pomocnice kresťanov. Duch Svätý hýbateľ lásky. Láska vždy, za každých okolností a ku každému. Láska je základným hýbateľom všetkého, čo robíme vo svojich kresťanských životoch. Láska je základný a ústredný motív všetkého. A práve Duch Svätý je ten, ktorý roznecuje v našich srdciach opravdivú lásku.

Bol to Boží Duch, Duch Svätý, ktorý naplnil Máriu nekonečnou láskou ku Kristovi a skrze prijatie Ježišovej vôle pod krížom k nám všetkým. Preto je Mária Auxilium Christianorum“ – Pomocnica kresťanov. Titul, ktorý bol daný Panne Márii je známy najmä zo zvolaní v Loretánskych litániách. Pomenovanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ vzniklo zrejme počas pontifikátu pápeža sv. Pia V. (1566 – 1572). Na pamiatku slávneho a definitívneho víťazstva kresťanov nad Turkami v bitke pri Lepante pápež ustanovil sviatok Ružencovej Panny Márie. Vzývanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ však zrejme neustanovil priamo pápež, ako sa pôvodne hovorilo. Vojaci, vracajúci sa z bitky, prechádzali cez Loreto, a tam poďakovali Panne Márii, ktorú vzývali ako svoju Pomocnicu, Pomocnicu kresťanov. Zástavu flotily zanechali v chráme zasvätenom Panne Márii v meste Gaeta, v ktorom je zachovaná dodnes. Radostné zvolanie „Pomocnica kresťanov“ bolo zvečnené v „obraze vzývania“. Benátsky senát sa rozhodol napísať pod veľkým obrazom pripomínajúcim bitku pri Lepante v Palazzo Ducale vetu: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Ružencová Panna Mária“. Vedľa starého názvu „Consolatrix afflictorum“ (Potešenie zarmútených) a „peccatorum Refugium“ (Útočisko hriešnikov) bolo pridané pomenovanie „Auxilium Christianorum“ (Pomocnica kresťanov). Kult Pomocnice kresťanov pokračoval aj naďalej. Mal vzostupy aj pády. V devätnástom storočí sa o úctu k Pomocnici zaslúžili hlavne bl. Bartolo Longo a sv. Ján Bosco. Celé kontinenty a národy majú Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov ako nebeskú patrónku: Austrália od roku 1844, Čína od roku 1924, Argentína od roku 1949, Poľsko od začiatku 19. storočia. Uctievajú si ju aj v krajinách východnej Európy. Nádherná bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov sa nachádza v Turíne. Stojí tam vďaka sv. Jánovi Boscovi, ktorého 200. výročie narodenia si pripomenieme v auguste. A ani Slovensko v tejto úcte nezaostávalo. Uvedomovalo si, kam spojenie Božej lásky rozlievajúcej sa skrze Ducha Svätého v spojení s láskou človeka môže povzniesť človeka. A preto naozaj mesiac máj je mesiacom lásky, lásky Boha a človeka v úžasnom obraze milosti a jednoty. Aj v májovom čísle Duchovného pastiera môžeme v príspevku Výročia – máj 2015, ktorú pripravili Jozef Krištof, Daniel Dian a Ján K. Žira podnety na aktuálne prežívanie spoločenstva lásky v inšpirácii dávnejšej i nedávnej minulosti či prítomnosti. Láska je hýbateľom aj činnosti spoločenstva sestier známych ako vincentky. O tom píše v rubrike Rok zasväteného života Anton Adam CM v článku Spiritualita dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul – vincentiek. Láska a túžba po spáse bola mocným hýbateľom života milánskeho arcibiskupa Montiniho, ako o tom píše v rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený Daniel Dian v siedmej časti príspevku pod názvom Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. Láska viedla aj otcov Druhého vatikánskeho koncilu inšpirovaná životom a výzvou svätého Jána XXIII. k tomu, aby sa Cirkev naplno otvorila úžasnému dialógu vedúcemu k zmene prístupu k nekresťanským náboženstvám, čo nakoniec priviedlo svätého Jána Pavla II. a Benedikta XVI. do Assisi, mesta svätého Františka na stretnutie predstaviteľov všetkých svetových náboženstiev. Bol to práve Druhý vatikánsky koncil, ktorý uviedol do života deklaráciu Nostra aetate z 28. októbra 1965 o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám. Tejto téme sa venuje Karol Dučák, keď upriamuje náš pohľad na Medzináboženský dialóg pred Druhým vatikánskym koncilom a po ňom. 2. mája 2005 sa uzavrel pozemský život svätého Jána Pavla II. Bol to predvečer Nedele Božieho milosrdenstva, nedele Božej lásky. Je istým spôsobom príznačné, že rozoberajúc dielo nitrianskeho biskupa Viliama Judáka a spoluatora prof. Petra Libu Od Petrovho stolca k Veľkej Morave v štrnástej časti Ján Krstiteľ Žira v rubrike Aj po skončení Roka sv. Cyrila a Metoda článkom Pápeži v dejinách cyrilo-metodskej misie a tradície mapuje posledný dokument tohto pápeža venovaný v jeho pontifikáte solúnskym bratom, ktorých spomína v liste k 350. výročiu užhorodskej únie. S láskou je trvale spojený aj život a dielo rožňavského biskupa Róberta Pobožného od narodenia, ktorého uplynie 30. mája 125 rokov a na jeho život, účinkovanie a utrpenie v rubrike Vzácne kňazské osobnosti podrobnejšie, ako to je o ňom napísané aj vo výročiach mesiaca máj, píše Milan Kerdík v článku ThDr. Róbert Pobožný (*30. 5. 1890 †9. 6. 1972) biskupom v rokoch 1949 – 1972.
Homílie v májovom čísle sú od Sedemnástej nedele až po Dvadsiatu piatu nedeľu v Cezročnom období „B“. Záver čísla patrí rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE a v nej dokončeniu obsiahlej štúdie historika Františka Vnuka venovanej knihe Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Martina Grochálová pripravila recenziu diela: Katarína Bednárová: Dejiny umeleckého prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu a Alžbeta Šuplatová knihy Elisabett Piquéovej: František: život a revolúcia, ktorú vydal Spolok sv. Vojtecha .

Daniel Dian

Duchovný pastier 4/2015

Z obsahu

Daniel Dian: Čas zmŕtvychvstania
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – apríl 2015
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
Mons. prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD.: Milujúci otec Starého a Nového zákona
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
ThLic. Marek Sopko: Lumen gentium a jej nová koncilová ekleziológia
SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI
Doc. PhDr. ThDr. Stanislav Košč, PhD.: Sociálna línia v encyklikách sv. Jána Pavla II.
OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA
HeDr. Milan Kerdík, PhD.: Juraj Schopper (*9. 3. 1819 †10. 4. 1895)
HOMÍLIE
Martin Uháľ: Desiata nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Jedenásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Dvanásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Trinásta nedeľa v Cezročnom období B
Jozef Ondovčák: Štrnásta nedeľa v Cezročnom období B - svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov
Martin Uháľ: Pätnásta nedeľa v Cezročnom období B
Martin Uháľ: Šestnásta nedeľa v Cezročnom období B
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny – III. časť

Editoriál šéfredaktora: Čas zmŕtvychvstania

Tak môžeme smelo nazvať mesiac apríl, ktorý má prvé dni v znamení veľkonočných udalostí Ježiša Krista. No nielen Ježiš a jeho zmŕtvychvstanie má miesto v tomto mesiaci, ale každý jeden človek je povolaný k účasti na tomto veľkom tajomstve Božej lásky. Cez Kristove umučenie a smrť stali sme sa Božími deťmi a napriek údelu, ktorý je dôsledkom prvotného hriechu práve cez obetu lásky veľkonočného víťaza sme povolaní k zmŕtvychvstaniu aj my, každý jeden z nás. Aby sa však toto uskutočnilo, musíme konať aj my. Konať v našom živote tak ako mnohí pred nami, ktorí prijali výzvu Krista a vieru v Krista. Na to nás istým spôsobom upozorňujú aj Výročia – apríl 2015, ktoré ako obvykle pripravili Jozef Krištof a Daniel Dian. Upriamujú náš pohľad na osobnosti akými sú nesporne sv. Metod, apoštol Slovanov, mučeníkov a kandidátov blahorečenia, obete nacistickej zlovôle, Tomáša a Františka Munkovcov, ako i množstvo obetí komunistickej zločinnej diktatúry v procesoch proti desiatim významným rehoľníkom na čele s Augustínom Machalkom. Pripomínaním udalostí Akcia K – Likvidácia väčšiny mužských kláštorov v celej bývalej ČSR Akcia P – Prešovský sobor – Pokus o likvidáciu Grécko-katolíckej cirkvi. Po akcii „K“ nasledovala realizácia akcie „R“ (Rehoľníčky) 28. – 31. 8. 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov. V júli 1950 sa uskutočnila akcia „B“ – biskupi. Katolícki biskupi sa ocitli v domácom väzení. Prijaté vládne nariadenie č. 112/1950 Zb. zo 14. 7. 1950. To stanovilo, že všetko rímskokatolícke bohoslovecké štúdium sa v Česku sústreďuje na štátom zriadenej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Prahe a na Slovensku na CMBF v Bratislave. Zanikli diecézne semináre a začala sa perzekúcia bohoslovcov, ktorí odmietli nastúpiť na štátom založenú bohosloveckú fakultu. Rok 1950 je rokom poníženia a prenasledovania Katolíckej cirkvi, rokom veľkých obetí biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ale aj rokom začiatku veľkého spytovania a nových nádejí a perspektív do budúcnosti a práve v roku 1950 sa začala úspešne rozvíjať obranná reakcia Cirkvi. Napriek všetkému sú mnohí, ktorí nerezignujú a svojím umením hlásajú, že Ježiš žije, napr. Ľudovít Fulla. Dlho trval Veľký piatok a Biela sobota Katolíckej cirkvi na Slovensku, aby nakoniec prišla opravdivá Veľká noc akosi symbolicky zviditeľnená návštevou sv. Jána Pavla II. na Slovensku 22. apríla 1990 na Druhú veľkonočnú nedeľu – nedeľu Božieho milosrdenstva. Práve tento svätec, od smrti ktorého 2. apríla 2015 uplynie 10 rokov a 27. apríla rok od jeho svätorečenia je svedkom nádeje v Krista, ktorého nik nemôže zavrieť do hrobu.

Košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik (medzičasom od vytlačenia aprílového čísla bol Mons. Stanislav Stolárik 21. marca 2015 vymenovaný Svätým Otcom za rožňavského diecézneho biskupa - pozn. šéfredaktora Duchovného pastiera) nám pomáha svojou úvahou v rubrike ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA precítiť veľkosť lásky Milujúceho Otca Starého a Nového zákona. Marek Sopko v ďalšej pravidelnej rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ podáva istú genézu v článku Lumen gentium a jej nová koncilová ekleziológia. Už vyššie spomínané výročie smrti sv. Jána Pavla II. inšpirovalo Stanislava Košča k napísaniu článku do rubriky SOCIÁLNA NÁUKA CIRKVI V DUCHOVNOM PASTIEROVI pod názvom Sociálna línia v encyklikách sv. Jána Pavla II. Nestrácať nádej v žiadnych situáciách, ale vždy veriť v zmŕtvychvstanie viery nám pomáha aj Milan Kerdík v rubrike OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA cez pohľad na život a dielo neprávom zabúdaného rožňavského biskupa Juraja Schoppera (*9. 3. 1819 - †10. 4. 1895). HOMÍLIE v aprílovom čísle sú od Desiatej nedele v Cezročnom období „B“ po Šestnástu nedeľu v Cezročnom období.
V rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE František Vnuk sa už tretí raz venuje knihe Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Zmŕtvychvstanie Krista je historickou udalosťou, ktorú nik nemôže vymazať. Kristu večne živý včera, dnes i naveky a je len na nás, či jeho zmŕtvychvstanie bude pre nás dostatočným dôvodom na zvýšenie našej aktivity pre budúce zmŕtvychvstanie inšpirované vernými Cirkvi, ktorí sa nám prihovárajú v aprílovom čísle Duchovného pastiera.

Daniel Dian, šéfredaktor

VÝROČIA - APRÍL 2015

1 130 rokov
6. apríla 885 zomrel vo svojom sídle na Veľkej Morave misionár, vierozvesta, prekladateľ Svätého písma do staroslovienčiny, právnik, arcibiskup, pápežský legát sv. Metod, ktorý sa narodil v Solúne okolo roku 815. Miesto jeho posledného odpočinku sa nepodarilo dodnes lokalizovať.

70 rokov
22. apríla 1945 boli nacistami zavraždení Tomáš a František Munkovci pri meste Neuruppin v Nemecku.
Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945. Patrili medzi šesťtisíc obetí, ktoré počas pochodu smrti zahynuli. Koncentračný tábor Sachsenhausen oslobodila Sovietska armáda 22. apríla 1945. Tomášovi rodičia, František (pôvodným menom Filip) Munk a Gizela Kohnová, pochádzali z dobre situovaných židovských rodín. 29. januára 1924 sa v Budapešti manželom Munkovcom narodil syn Tomáš. Rodina sa odsťahovala do Lučenca a v roku 1926 sa presťahovali do Bratislavy. Začiatkom tridsiatych rokov otec rodiny František pôsobil ako riaditeľ Hospodárskej a priemyselnej akciovej spoločnosti v Mukačeve. Zo služieb spoločnosti vystúpil v marci 1932. 16. apríla 1930 sa im v Bratislave narodil druhý syn Juraj. Počas života v Bratislave sa Munkovci rozhodli vystúpiť zo židovskej náboženskej obce. Mestský notársky úrad v Bratislave im výmerom zo dňa 4. januára 1938 potvrdil opustenie židovského náboženského spoločenstva a ďalej uvádza, že ostali bez vyznania. V lete 1938 sa rodina Munkovcov kvôli otcovej práci presťahovala do Ružomberka. 24. novembra 1939 prijala celá rodina v ružomberskom farskom kostole sviatosť krstu. Na základe protižidovských vládnych nariadení z augusta 1940 musel Tomáš prerušiť školskú dochádzku. V r.1942 vypršalo otcovi Františkovi povolenie ako Židovi pracovať. Prezidentská výnimka, ktorú František koncom roka 1942 získal, jednak chránila rodinu pred deportáciou, a taktiež umožnila Františkovi znovu pracovať a synom pokračovať v štúdiu. Na jar 1943 požiadal Tomáš o prijatie do jezuitského noviciátu, kam nastúpil 30. júla. V decembri 1944 boli členovia rodiny zatknutí a po Vianociach prevezení do koncentračného tábora v Seredi. 16. januára 1945 boli deportovaní do Nemecka, kde sa strácajú správy o matke Gizele a bratovi Jurajovi. Tomáš a jeho otec František sa dostali do koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne. Keď sa v druhej polovici apríla blížil front, vojaci sa rozhodli peši presunúť väzňov ďalej. Tomášovi bolo zle a nevládal kráčať. Keď zdržoval kolónu, sotili ho do priekopy. Otec František zostal s ním a prosil vojaka, aby ich nechal chvíľku odpočinúť, lebo syn je chorý. Vojak ich však dvoma ranami zo samopalu zastrelil. Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945 neďaleko mesta Neuruppin.

65 rokov
31. marca – 4. apríla 1950 sa v Prahe konal proces proti desiatim významným rehoľníkom Augustínovi Machalkovi a spol.
13. apríla 1950 začala Akcia K – Likvidácia väčšiny mužských kláštorov v celej bývalej ČSR.
28. apríla 1950 sa uskutočnila Akcia P – Prešovský sobor – Pokus o likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi

CORANIČ, J.: Šesťdesiate výročie násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu na tzv. Prešovskom sobore (28. 4. 1950) In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2010, roč.91, s. 301.

V súvislosti s rokom 1950 si pripomíname niekoľko závažných udalostí. Prvou je vykonštruovaný politický proces Augustín Machalka a spol. s desiatimi predstaviteľmi mužských reholí, ktorý sa konal 31. 3. – 4. 4. 1950 v Prahe. Išlo o prvý monstreproces v tzv. ľudovodemokratickej ČSR s organizovanou verejnosťou a masovým propagačným využitím. Po tomto procese nasledoval otvorený útok proti reholiam. Realizovala sa akcia „K“ (Kláštory). Zvláštny rozkaz ministra vnútra z 12. 4. 1950 určil začiatok akcie na noc z 13. na 14. 4. 1950. Nastala barbarská noc. Presne o polnoci sa príslušníci bezpečnosti začali dobýjať do kláštorov. Nadránom rehoľníkov zvážali do sústreďovacích stredísk. Druhá etapa akcie „K“ sa uskutočnila 3. – 4. 5. 1950. Po akcii „K“ nasledovala realizácia akcie „R“ (Rehoľníčky) 28. – 31. 8. 1950 – násilné sústredenie ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov. Pokus o likvidáciu mužských a ženských reholí bol necitlivým zásahom proti Katolíckej cirkvi. Veď rehoľné spoločenstvá sprevádzali Katolícku cirkev prakticky od zrodu európskej kresťanskej kultúry. Boli vždy nositeľmi kultúry, vzdelanosti a dávali cirkvi významné obrodné impulzy pri hľadaní nových ciest. Ďalším zásahom do života Cirkvi bola akcia „P“. Pod rúškom hnutia návratu gréckokatolíkov k Pravoslávnej cirkvi komunistický režim presadzoval likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi. Z tohto dôvodu sa zišiel dňa 28. 4. 1950 v Prešove nelegálny sobor, ktorý rozhodol o zrušení únie s Rímom proti vôli väčšiny veriacich. Kňazi a veriaci, ktorí ostali verní únii, boli kruto prenasledovaní. V júli 1950 sa uskutočnila akcia „B“ – biskupi. Katolícki biskupi sa ocitli v domácom väzení. Boli prísne izolovaní a strážení orgánmi bezpečnosti. Od apríla 1950 do septembra 1950 bezpečnosť zaistila a odovzdala do vyšetrovacej väzby štyroch biskupov. V snahe úplne ovládnuť, kontrolovať, regulovať a usmerňovať výchovu kňazského dorastu boli všetky teologické fakulty a učilištia vyňaté spod pôsobnosti ministerstva (povereníctva) školstva a dozor nad nimi prevzal Štátny úrad pre cirkevné veci. Nadväzne na to bolo prijaté vládne nariadenie č. 112/1950 Zb. zo 14. 7. 1950. To stanovilo, že všetko rímskokatolícke bohoslovecké štúdium sa v Česku sústreďuje na štátom zriadenej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte (CMBF) v Prahe a na Slovensku na CMBF v Bratislave. Zanikli diecézne semináre a začala sa perzekúcia bohoslovcov, ktorí odmietli nastúpiť na štátom založenú bohosloveckú fakultu. Práve v roku 1950 sa začala úspešne rozvíjať obranná reakcia Cirkvi. Od 29. 9. 1950 sa uskutočňujú tajné kňazské vysviacky a o rok neskôr už tajné biskupské vysviacky. Rodí sa skrytá Cirkev, ktorá pracuje tam, kde má oficiálna štruktúra Cirkvi zviazané ruky. Rok 1950 je rokom poníženia a prenasledovania Katolíckej cirkvi, rokom veľkých obetí biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov, ale aj rokom začiatku nových nádejí a perspektív do budúcnosti. V atmosfére strachu a trpkosti z prenasledovania vyrástla nová generácia slovenských katolíkov, ktorá je opatrná, ale súčasne pevná a rozhodnutá nevzdávať sa viery. Našu spomienku a úctu si zaslúžia všetci tí, ktorí svojím utrpením vydali svedectvo Pravde. Sú pre nás posilou aj v dnešnom čase.

Dostupné: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-biskupov-slovenska/c/vyhlasenie-rady-kbs-pre-cirkevne-dejiny-k-roku-1950.

35 rokov

21. apríla 1980 zomrel Ľudovít FULLA (narodil sa 27. februára 1902 v Ružomberku), slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Zakladateľ moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Fullove tapisérie sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku. Ako ilustrátor sa zapísal do povedomia verejnosti výtvarným spracovaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského.

25 rokov

22. apríla 1990 sa uskutočnila prvá návšteva sv. Jána Pavla II. na Slovensku.

10 rokov

2. apríla 2005 zomrel v Ríme sv. JÁN PAVOL II.

1 rok

27. apríla 2014 pápež František vyhlásil za svätých pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Duchovný pastier 3/2015

Z obsahu:

Daniel Dian: Mesiac obnovy pred Veľkou nocou
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – marec 2015
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ
Mons. prof. ThDr. Viliam Judák, PhD.: Christus Dominus
Mgr. ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – šiesta časť
ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA
ThDr. Anton Adam CM, PhD.: Spiritualita svätého Vincenta z Pauly a Misijnej spoločnosti
AJ PO SKONČENÍ ROKA SV. CYRILA A METODA
Mgr. Ján K. Žira: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – trinásta časť
OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA
Mgr. Ján K. Žira: Mons. Štefan Vrablec – emeritný rektor SÚSCM, biskup, predseda SSV, predseda Lk KBS deväťdesiatročný
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD.: Spomienka na významné kňazské osobnosti Spišskej diecézy: Štefan Milan
HOMÍLIE
Michal Hospodár: Nanebovstúpenie Pána „B“
Daniel Dian: Siedma veľkonočná nedeľa „B“ – Štyridsiaty deviaty deň svetových spoločenských komunikačných prostriedkov
Jozef Jurina: Nedeľa zoslania Ducha Svätého
NOVÉ KNIHY – RECENZIE
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny, druhá časť

Editoriál šéfredaktora: Mesiac obnovy pred Veľkou nocou

Marec je mesiac, ktorý môžeme smelo nazvať mesiacom obnovy pred Veľkou nocou. Aj v duchovnom živote je toto konštatovanie platné. V tomto mesiaci pokračuje čas prípravy na slávenie Veľkonočných sviatkov, ktoré v tom najhlbšom slova zmysle sú sviatkami znovuzrodenia života. Čas, ktorý sa nazýva pôstnym obdobím, nie je celkom iste časom iba zdržiavania sa pokrmov či azda hlučných zábav, ale jeho podstatou je obnova ducha, istým spôsobom odstraňovanie nánosov toho, čo náš duchovný život ubíja, ba priam zabíja. Spôsob očisťovania je rozmanitý. Veľmi často vieme vzdychať, že sme takí alebo onakí, že sme slabí ľudia a podobne, že my nedokážeme to, čo dokázali svätci minulých čias, ktorých nám aj v tomto období Cirkev stavia pred oči ako vzor. Pritom sa stretávame s ľuďmi, ktorých život a dielo dobre poznáme a od ktorých sa môžeme mnohému naučiť a veľa z ich života si vziať do toho svojho. Možno stačí dobre si prečítať pravidelnú rubriku Jozefa Krištofa a Daniela Diana Výročia, v ktorej upriamujú pozornosť aj na osobnosti žijúce. Druhý vatikánsky koncil je už dlhodobo na stránkach Duchovného pastiera a ani v marci nechýba cez rubriku DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ a v nej nitriansky biskup rozoberá dokument Druhého vatikánskeho koncilu Christus Dominus. Naša spoločnosť, ale aj Cirkev na Slovensku, žije pod vplyvom mnohých udalostí v akomsi napätí a degradácie postavenia tých, ktorí sú nástupcami apoštolov. Časté bezdôvodné napádanie biskupov a pápeža najmä v bulvárnej tlači celkom iste oslabuje povedomie úlohy biskupa nielen u laikov, ale, žiaľ, neraz aj u osôb zasväteného života. V mene demokracie mnohí napádajú podstatu biskupskej služby v Cirkvi. Preto je len dobré, ak sa nanovo otvorí dokument Druhého vatikánskeho koncilu Christus Dominus a uvedomíme si prečo tento dokument pred 50 rokmi vznikol a nakoľko je aktuálny aj dnes. Biskup v spomínanom príspevku jasne píše: „Ako vidieť z dokumentu, je pokračovaním úsilia Prvého vatikánskeho koncilu, ktorý vypracoval učenie o primáte rímskeho biskupa-pápeža v celej Cirkvi a chcel podobne vypracovať aj dokumenty o postavení nástupcov apoštolov – biskupov“. Daniel Dian už v šiestej časti približuje život a dielo koncilového pápeža pod názvom Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI.. ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA je názov našej pravidelnej rubriky, v ktorej Anton Adam v príspevku Spiritualita svätého Vincenta z Pauly a Misijnej spoločnosti približuje spiritualitu rehoľného spoločenstva, ktorého je členom. Písať o solúnskych bratoch je stále aktuálne a viac ako potrebné, lebo vymazať vákuum okolo týchto osobností, ktoré stáli pri zrode našej viery a aj prežitia nie je jednoduché. Ešte v nedávnej minulosti sme boli svedkami ako nám totalitný systém chcel nahovoriť, že boli iba národní dejatelia a schádzame sa na mierovej manifestácii na ich počesť. A zástup na Velehrade mal odvahu vypískať socialistického ministra a vydupal si, že musel solúnskym bratom dať titul svätí a uznať, že veriaci prišli na Velehrad v roku 1985 na púť. Celkom iste veľký význam mala aj encyklika Jána Pavla II. Slavorum apostoli, a práve týmto témam venoval pozornosť v rubrike AJ PO SKONČENÍ ROKA SV. CYRILA A METODA už trinástou časťou Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície Ján K. Žira. V ďalšej rubrike OSOBNOSTI DUCHOVNÉHO ŽIVOTA ten istý autor venuje pozornosť vzácnej osobnosti v príspevku Mons. Štefan Vrablec – emeritný rektor SÚSCM, biskup, predseda SSV, predseda Lk KBS deväťdesiatročný. František Dlugoš nám v príspevku Spomienka na významné kňazské osobnosti Spišskej diecézy podáva malý portrét kňaza Štefana Milana. HOMÍLIE v čísle sú od Slávnosti nanebovstúpenia Pána až po Nedeľu zoslania Ducha Svätého .NOVÉ KNIHY – RECENZIE je názov poslednej rubriky marcového čísla. Obsahuje druhú časť obsiahlej recenzie knihy Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny od historika Františka Vnuka pod názvom Kontroverzné dejiny Katolíckej cikrvi – druhá časť. Snahou našej redakcie bolo ponúknuť aj na obdobie pôstu pramene, ktoré nasýtia a pomôžu duchovne očistiť náš život a dokážu aj formovať.

Daniel Dian, šéfredaktor

Výročia marec 2015

500 rokov

15. marca 1615 v Trnave kráľ Matej II. a Gabriel Betlen, vodca proti habsburgovského povstania, uzavreli v Trnave mier.

200 rokov

1. marca 1815 Napoleon ušiel z ostrova Elba, sto dní vládol a po bitke pri Waterlo bol poslaný do vyhnanstva na Ostrov sv. Heleny.

165 rokov

14. 3. 1850 začal Andrej RADLINSKÝ vydávať časopis Cyril a Method.

90 rokov

21. marca 1925 sa v Rajci narodil salezián, spisovateľ a pedagóg Andrej PAULÍNY, ktorý zomrel 2. mája 2005 v Šaštíne.
Saleziánske povolanie sa u neho rodilo už na základnej škole po prečítaní životopisu dona Bosca, ktorý vydal spolok sv. Vojtecha v Trnave. Jeho prvými vzormi boli saleziáni Anton Jančovič a neskôr Jozef Jantoška, rajeckí rodáci. Pod vplyvom stretnutí s nimi si napísal žiadosť o prijatie do saleziánskeho ašpirantátu v Šaštíne. Po prvých sľuboch v roku 1943 bol tri roky v Trnave, kde pokračoval v stredoškolských štúdiách a ukončil ich maturitou. Pedagogickú prax robil v šaštínskom gymnáziu, kde bolo v tom čase 120 chlapcov. Okrem vyučovania v škole pripravoval na väčšie sviatky divadlá a akadémie, športové preteky, vychádzky a výlety. 1. septembra 1949 nastúpil do saleziánskeho teologického študentátu vo Svätom kríži nad Hronom (teraz Žiar nad Hronom). Pri likvidácii kláštorov bol najskôr v Šaštíne a potom v Podolínci. V noci z 22. na 23. októbra 1950 tajne ušiel do Talianska. Tam dokončil teologické štúdiá 1950 – 53 na Medzinárodnej vysokej škole teologickej v talianskom Bollengu, r. 1953 – 55 na Pápežskej saleziánskej vysokej škole v Turíne. 1. júla 1953 bol vysvätený za kňaza. Po vysviacke študoval katechetiku a pedagogiku. Po skončení štúdií pracoval vo vydavateľstve saleziánskych časopisov a neskôr v saleziánskom katechetickom stredisku v Turíne. V rokoch 1954 – 57 bol technický redaktor kresťanského mesačníka Meridiano 12. V rokoch 1957 – 69 bol vedúci audiovizuálneho centra Filmine Don Bosco, ktoré bolo súčasťou Saleziánskeho vydavateľstva v Turíne a od roku 1970 – 92 bol riaditeľ Maleho seminára a pedagóg Slovenského gymnázia A. Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Zároveň bol spolupracovník slovenského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu v Ríme. V rokoch 1976 – 92 redigoval časopis Hlasy z Ríma. V roku 1992 sa vrátil z núteného exilu v cudzine na Slovensko, do Šaštína, začal redigovať časopis Mariánske Zvony. Bol veľkým ctiteľom Matky Božej a animátorom úcty k nej, najmä počas fatimských sobôt. Je autorom kníh Pokračovatelia dedičstva (1995), V nasadení života (1995), Víťazstvá mladých (1995), Kariéra svätých (1996) a i. Pre deti pripravil zbierky vianočných legiend Plamienky (1987) a Vetvičky (1989). Počas svojho účinkovania v SÚSCM v Ríme vytvoril vyše 350 knižných obálok a množstvo ilustrácií, ktoré sprevádzali diela slovenských exilových tvorcov, vo výtvarných aktivitách a ilustrovaní kníh autorov kresťanského zamerania pokračoval po r. 1992 aj na Slovensku. Ako výtvarník zrealizoval takmer 400 krátkych katechetických kreslených filmov. Pravidelne publikoval v krajanskej tlači.

PAULINY, Andrej SDB: Pápež Pavol VI. – človek viery In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1993, roč. 74, s. 450.
PAULINY, Andrej SDB: Ježiš a sv. Jozef boli tesármi alebo murármi? In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1994, roč. 75, s. 408.
PAULINY, Andrej SDB: Udalosť alebo nič?. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1994, roč. 75, s. 416.

65 rokov

10. marca 1950 zomrel významný slovenský liturgista Ján JALOVECKÝ, ktorý sa narodil 7. februára 1894 v Podkriváni.

JALOVECKÝ, Ján: Liturgia cirkvi predobrazom večnej liturgie v kráľovstve nebeskom. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č.4, s. 113.
JALOVECKÝ, Ján: Misál v rukách kňaza mimo omše sv. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 5, s. 167.
JALOVECKÝ, Ján: Kňaz a Breviár. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 6, s. 214.
JALOVECKÝ, Ján: Poznámky k povýšeniu sviatku Božského Srdca. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 7, s. 233.
JALOVECKÝ, Ján: Výchova k liturgickému hnutiu. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 8, s. 282.
JALOVECKÝ, Ján: Výchova k liturgickému hnutiu (Pokrač.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 9, s. 307.
JALOVECKÝ, Ján: Pôvod rímskych štácií In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č.10, s. 342.
JALOVECKÝ, Ján: Ako sa slávily kedysi rímske štácie? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1929, roč. 11, č. 12, s. 406.
JALOVECKÝ, Ján: Liturgické hnutie In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 1, s.12
JALOVECKÝ, Ján: Missale. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 3, s.71
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie . (I.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 6, s.174
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (II). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 8, s. 440.
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (III.). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1934, roč. 16, č. 9 – 10, s. 471.
JALOVECKÝ, Ján: Niektoré zvláštnosti z ríše sv. liturgie (IV.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 4, s. 112.
JALOVECKÝ, Ján: Zásady cirkevnej hudby (I. Všeobecné zásady., str. 135, II. Liturgická cirkevná hudba., str. 136, III. Mimoliturgická cirkevná hudba., IV. Organ a hudobné nástroje., V. Praktické pokyny., str. 137.). In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 5, s. 135.
JALOVECKÝ, Ján: Svätá omša ako organický celok (I.) In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1935, roč. 17, č. 9, s. 266.
JALOVECKÝ, Ján: Sv. Omša ako organický celok. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1936, roč. 18, č. 9, s. 121.
JALOVECKÝ, Ján: Je liturgické hnutie oprávnené? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 3, s. 71.
JALOVECKÝ, Ján: Program liturgického hnutia. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 4, s. 100.
JALOVECKÝ, Ján: Prečo sa cirkev i dnes pridŕža greg. chorálu? In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 6, s. 176.
JALOVECKÝ, Ján: Liturgia prameňom radosti. In: Duchovný pastier. Časopis slovenského katolíckeho duchovenstva. Trnava SSV 1939, roč. 20, č. 10, s. 296.
RAGAN, Gabriel: Ján Jalovecký – Zakladateľ liturgického hnutia na Slovensku. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2002, roč. 83, č.5, s. 228.

11. marca 1965 bol za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy vymenovaný biskup František TOMÁŠEK, od roku 1977 pražský arcibiskup, prímas český a kardinál. Zomrel 4. augusta 1992.

50 rokov

František Tomášek sa narodil 30. júna 1899 v Studénke, (okres Nový Jičín) ako druhý najstarší syn miestneho nadučiteľa a organistu Františka Tomáška a jeho manželky Zdenky (rodenej Vařečkovej). Mal 5 súrodencov, troch bratov a dve sestry. Vo veku šiestich rokov sa stal polovičnou sirotou – otec mu zomrel 9. februára 1906. Maturoval v roku 1918 na Slovanskom gymnáziu v Olomouci a po krátkom pobyte v armáde (pred odchodom na front ochorel na tuberkulózu a bol ako invalid prepustený) vstúpil do kňazského seminára. 5. júla 1922 bol olomouckým arcibiskupom Antonínom Cyrilom Stojanom vysvätený za kňaza. V rokoch 1927 – 1934 pôsobil ako katechéta v okolí Olomouca. V roku 1934 sa stal asistentom katechetiky a pedagogiky na Cyrilometodskej teologickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. V rokoch 1940 – 1945 zastával miesto učiteľa na Arcidiecéznom bohosloveckom učilišti v Olomouci a post inšpektora vyučovania náboženstva v okresoch olomouckej arcidiecézy. Potom opäť pôsobil na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, v roku 1946 sa stal docentom a v roku 1947 profesorom katechetiky a pedagogiky. 14. októbra 1949 ho olomoucký arcibiskup Josef Matocha tajne vysvätil za biskupa. Bol titulárnym butským biskupom a tajným olomouckým svätiacim biskupom. Ako biskupské heslo si zvolil: Laxabo rete! (Rozprestriem siete). 23. júla 1951 bol zatknutý a uväznený v koncentračnom tábore pre kňazov v Želive a poslaný na nútené práce do kameňolomu. 28. mája 1954 bol bez súdu prepustený. Mohol pôsobiť ako administrátor farnosti v Moravskej Huzovej (1954 – 1965). Bol jediným z českých biskupov, ktorý sa zúčastnil na všetkých štyroch zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu. Veľký úspech zožali jeho vystúpenia týkajúce sa ekumenizmu a podpory rodinného života, delegácia ruskej pravoslávnej cirkvi mu za jeho prístup k ekumenizmu udelila pamätnú medailu. Ešte pred skončením koncilu – v marci 1965 – bol František Tomášek po zložitých rokovaniach medzi Rímskokatolíckou cirkvou a ČSSR vymenovaný za apoštolského administrátora pražskej arcidiecézy. 20. marca 1968 vydal prehlásenie, v ktorom výslovne upozornil na prenasledovanie Cirkvi v predchádzajúcom období komunizmu, vyjadril nádej, že toto obdobie končí a vzniesol požiadavku, aby bola v krajine obnovená možnosť slobodného pôsobenia cirkvi. Zároveň vystúpil proti Mierovému hnutiu katolíckeho duchovenstva (ktorého bol ešte ako farár nedobrovoľným členom). Stal sa tiež členom Spoločnosti pre ľudské práva a spoluzakladateľom hnutia Dielo koncilovej obnovy. Počas rokovaní so štátom sa mu podarilo dosiahnuť, okrem iných ústupkov štátu, že väčšina biskupov sa mohla znovu ujať svojich úradov. Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy vydal 1. septembra prehlásenie, v ktorom vyzval obyvateľstvo k pokoju a zároveň vyjadril podporu legálnym predstaviteľom Československa. V období normalizácie sa stále častejšie a ostrejšie vyslovoval proti režimu i jeho konkrétnym krokom a stával sa jednou z vedúcich osobností protikomunistického odporu. V roku 1973 boli po rokovaní medzi Vatikánom (zastupovaným arcibiskupom, neskorším kardinálom a štátnym sekretárom Agostinom Casarolim) a komunistickou vládou vysvätení 4 noví biskupi. Najproblematickejší z nich, Josef Vrana, bol vymenovaný len za apoštolského administrátora olomouckej arcidiecézy. V roku 1977 odmietol podpísať Chartu 77, no priamo ju neodsúdil. Neskôr to zdôvodnil tým, že v jej radoch bolo príliš veľa exkomunistov, ktorých poznal z predchádzajúceho obdobia a ktorí podľa neho neboli o nič lepší ako súčasné vedenie štátu. Jeho postoj sa stretol so zmiešanými odozvami. Kardinál ho nakoniec zmenil a začiatkom osemdesiatych rokov už Chartu 77 podporoval. 27. júna 1977 pápež Pavol VI. oznámil vymenovaanie Tomáška za kardinála (v skutočnosti bol vymenovaný už v roku 1976 ako kardinál in pectore). 30. decembra 1977 bol vymenovaný za 34. pražského arcibiskupa. V roku 1978 sa zúčastnil na voľbe pápežov Jána Pavla I. a Jána Pavla II.. V marci 1982 došlo k definitívnemu vyostreniu jeho stretov s komunistickou vládou, keď rázne vystúpil na obhajobu dokumentu Quidam episcopi (8. marca 1982), ktorým vatikánska Kongregácia pre klérus zakázala hnutie Združenie katolíckeho duchovenstva Pacem in terris. Keďže vládou presadzovaní kňazi ovládali Katolícke noviny a odmietali kardinálovi poslušnosť, 1. novembra 1982 im odobral cirkevné schválenie. Ďalší ostrý konflikt medzi vládou a cirkvou vyvolali oslavy 1100. výročia úmrtia sv. Metoda (9. apríla 1985) a následná púť na Velehrade (7. júla 1985). V roku 1987 vydal obežník, ktorým oznámil štart programu Desať rokov duchovnej obnovy – duchovnej prípravy na svätovojtešské milénium. 1. januára sa postavil za petíciu nazvanú Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v Československu, ktorá požadovala obnovenie demokratických a náboženských slobôd a ktorá potom získala viac ako pol milióna podpisov. Počas kardinálovho pobytu vo Vatikáne v súvislosti s jeho účasťou na svätorečení Anežky Českej, prepukla v Česko-Slovensku Nežná revolúcia. 21. novembra 1989 vydal kardinál Tomášek prehlásenie, ktorým podporil revolúciu a demokratické zmeny. Nasledujúce dva roky viedol Cirkev v období, keď sa skončilo jej prenasledovanie a jej podzemná časť vychádzala z katakomb. V roku 1990 sa splnil jeho sen, keď privítal a sprevádzal pápeža Jána Pavla II. na jeho prvej návšteve Československa. Keďže už nemusel mať obavy, kto ho nahradí (doba, keď štát zasahoval do menovania biskupov a arcibiskupov pominula), požiadal kardinál Tomášek o uvoľnenie z úradu vzhľadom na vysoký vek. 26. marca 1991 mu pápež vyhovel a jeho za jeho nástupcu bol vymenovaný Miloslav Vlk (formálne prevzal správu diecézy 1. júna 1991). V lete 1992 bol kardinál hospitalizovaný a zomrel 4. augusta 1992. O 8 dní neskôr bol pochovaný v Katedrále sv. Víta.

Dostupné:http://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Tom%C3%A1%C5%A1ek_(kardin%C3%A1l)

DIAN, Daniel: Odišiel veľký pastier In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 1992, roč. 73, s. 289.

40 rokov

6. marca 1975 zomrel v Ríme Mons. Štefan NAHÁLKA, rímskokatolícky kňaz, slovenský novotomistický filozof a teológ, významný exilový spisovateľ a dejateľ, ktorý sa narodil 16. marca 1916 v Liptovskej Tepličke.
Po absolvovaní gymnázia v Levoči študoval teológiu v Ríme. Doktorát teológie získal na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity roku 1944 v odbore katolícka vierouka obhajobou dizertačnej práce Láska v duchovnom živote. V roku 1946 ho spišský biskup Ján Vojtaššák povolal za svojho tajomníka a neskôr ho ustanovil za profesora teológie v Teologickom ústave Spišskej Kapituly. Ako významný katolícky intelektuál sa stal terčom komunistickej polície, ktorá po ňom stále sliedila. Po zaistení biskupa J. Vojtaššáka roku 1950 ušiel a pred ŠtB sa skrýval dva roky. Na jar 1953 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a odtiaľ do Talianska. V Ríme sa intenzívne zapojil do práce v rámci Ústrednej katolíckej kancelárie. Po odchode Antona Boteka do Kanady roku 1965 prevzal vedenie Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme i redigovanie mesačníka Hlasy z Ríma. Ďalej redigoval časopisy Slovenský kňaz a Slovak Studies. Mal významný podiel na vybudovaní Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (1963) a stal sa jeho prvým rektorom. Staral sa o duchovné potreby slovenských emigrantov a zriadil misie pre Slovákov v Brazílii a vo Veľkej Británii. Popri veľkej angažovanosti v cirkevnom a národnom živote bol integrujúcou osobnosťou najmä Slovákov v emigrácii. Už od začiatku štyridsiatych rokov hojne prispieval svojimi náboženskými a filozofickými úvahami do viacerých časopisov: Smer, Verbum, Most, Echo, Slovak Studies, Hlasy z Ríma a Diakonia.

Dostupné: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_N%C3%A1halka
RYDLO, J. M.: Štefan Náhalka. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava LÚČ 2000, s. 972 – 976.
RYDLO, J. M.: Štefan Náhalka, perla slovenského kňazstva. In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2005, roč. 86, č. 3.
DLUGOŠ, František: Mons. ThDr. Štefan Náhalka, pápežský prelát (1916 – 1975).In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2006, roč. 87, č. 8.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Duchovný pastier 2/2015

Z obsahu

Daniel Dian: Mesiac patrónov Európy
ThLic. Jozef Krištof, Mgr. ThLic. Daniel Dian: Výročia – február 2015
Mons. ThDr. Marián Chovanec: Teológia ľudského tela (Úvaha k Roku zasväteného života)
ThLic. Daniel Dian: Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – piata časť
Karol Dučák: Pavol VI.– novátor a trpiteľ na pápežskom stolci
ThLIc. Martin Bošanský: Pôvod farností Nitrianskej diecézy vo svetle Vurumovej vizitácie (1828 – 31)
Mgr. Ján K. Žira: Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície – dvanásta časť
HEDr. Milan Kerdík, PhD.: Michal Bubnič (* 22. 5. 1877 † 22. 2. 1945) biskup v rokoch 1925 – 1945
Mons. Prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD.: Spomienka na významné kňazské osobnosti Spišskej diecézy: Ján Marko a Štefan Hatala
Jozef Jurina: Tretia veľkonočná nedeľa „B“
Jozef Jurina: Štvrtá veľkonočná nedeľa „B“ Jozef Jurina: Piata veľkonočná nedeľa „B“
Jozef Jurina: Šiesta veľkonočná nedeľa „B“
Daniel Dian: Jaroslav Šebek: Papežové moderního věku
Ivan Šulík: Tomáš Kempenský: Nasledovanie Krista
František Vnuk: Hans Küng: Katolícka cirkev – stručné dejiny

Editoriál šéfredaktora: Viac patrónov Európy

Mesiac február má svoj bohatý liturgický kalendár. Medzi najvýznamnejšie liturgické slávenia patrí sviatok svätých Cyrila a Metoda, dvoch zo šiestich patrónov Európy. Slávenie tohto sviatku zaviedol 31. decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis sv. Ján Pavol II., ktorý chcel vyzdvihnúť význam slovanských vierozvestov nielen pre duchovný rozvoj Európy v ich časoch, ale najmä v čase spájania Európy do veľkého spoločenstva známeho pod názvom Európska únia. Svojim spôsobom sa tak pripojil k trom významným politikom, ktorí položili ideu vzniku zjednotenej Európy – Alcide De Gasperimu, Róbertovi Schumanovi a Konrádovi Adenauerovi. Význam európskeho spoločenstva sv. Ján Pavol II. videl ako záruku demokracie a práv všetkých ľudí starého kontinentu, ktorý sa má rozvíjať tak v západnej ako aj východnej časti v úzkej spätosti s dejinami. Preto k sv. Benediktovi, ktorého v roku 1964 za patróna tohto kontinentu vyhlásil bl. Pavol VI., postavil v roku 1980 aj misionárov z východu, sv. Cyrila a Metoda, a k nim1. októbra 1999 pripojil aj trojicu žien sv. Katarínu Sienskú, sv. Brigitu Švédsku a sv. Teréziu Benediktu z Kríža (Editu Steinovú). Slávenie ich sviatku ustanovil sv. Ján Pavol II. na výročný deň smrti sv. Cyrila 14. februára (+869). Rok 2015 je aj rokom 1130 výročia smrti sv. Metoda. Ten zomrel 6. apríla 885. To, čo solúnski bratia priniesli ako prvý a najväčší poklad misie – vieru a život podľa viery, sa však v súčasnej Európe stráca, ba priam odstraňuje, preto je veľmi dôležitá výzva sv. Jána Pavla II., ktorú adresoval po prílete do Bratislavy 11. septembra 2003, že obyvatelia Slovenska majú čo ponúknuť Európskej únii.

Pápež jasne poukázal na kresťanské hodnoty prinesené solúnskymi bratmi: „Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy. Neuspokojte sa iba s hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo, vskutku, môže vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá, napriek obetiam a ťažkostiam, rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osoby, hľadá spoločné dobro a je pozorná na potreby najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch a blahodarnú pre všetkých.“ Preto nanovo otvárame, vlastne pokračujeme v rubrike AJ PO SKONČENÍ ROKA SV. CYRILA A METODA v mapovaní dôležitých udalostí súvisiacich s misiou sv. Cyrila a Metoda už dvanástou časťou príspevku Jána K. Žiru pod názvom Pápeži v dejinách cyrilometodskej misie a tradície a dotýkame sa novodobých udalostí súvisiacich práve s výročím smrti sv. Metoda a to oslavami 1100. výročia jeho úmrtia na Velehrade v roku 1985. V tomto čísle prinášame pohľad na historické zhromaždenie biskupov, ordinárov a kňazov všetkých diecéz bývalej ČSSR, ktoré sa konalo 10. apríla 1985. Vtedajší pražský arcibiskup a prímas český František kardinál Tomášek chcel na nej privítať Jána Pavla II. To, samozrejme, pražský režim neumožnil, tak pápež poslal osobitné posolstvo, ktoré si zasluhuje pozornosť aj dnešného episkopátu a ostatného kléru či už diecézneho alebo rehoľného. V Cirkvi prežívame Rok zasväteného života. Veľmi pozoruhodný príspevok v novej rubrike ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA pripravil banskobystrický diecézny biskup, predseda Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska Mons. Marián Chovanec, nesie názov

Teológia ľudského tela. On sám zdôvodňuje publikovanie príspevku slovami: „Rok zasväteného života, ktorý úzko súvisí s 50. výročím publikovania koncilového dekrétu Perfectae caritatis (o obnove rehoľného života), je vhodnou príležitosťou zamyslieť sa, ako treba hľadieť na ľudské telo – najmä na telo zasväteného človeka“. No Cirkev prežíva nielen Rok zasväteného života, ale aj rok, v ktorom si pripomína 50. výročie ukončenia najväčšieho snemovania Katolíckej cirkvi v dejinách – Druhého vatikánskeho koncilu. Preto systematicky pokračujeme v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ. Je naozaj veľmi dôležité spoznávať nielen dejiny koncilu, ale hlavne osobnosti koncilu, ako aj dokumenty, ktoré potrebujeme neustále objavovať a prispôsobovať novým podmienkam života, aby sa Cirkev rozvíjala a pôsobila ako inštitúcia, ktorá musí neprestajne plniť svoje poslanie zverené jej Kristom.

Daniel Dian ponúka ďalšiu časť životného príbehu pokračovateľa a zavŕšiteľa koncilu Pavla VI. v piatej časti pod názvom Život a dielo nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. Karol Dučák je ďalší autor, ktorý sa venuje poznávaniu a sprístupňovaniu tejto významnej osobnosti a v tomto čísle Duchovný pastier prináša jeho príspevok s názvom Pavol VI. – novátor a trpiteľ na pápežskom stolci. Doktorand na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Martin Bošanský ukazuje v príspevku Pôvod farností Nitrianskej diecézy vo svetle Vurumovej vizitácie (1828 – 31) ako je možné chápať koncilové dokumenty v súvislosti s bádaním minulosti. Konkrétne hovorí, že koncilový dekrét Apostolicam actuositatem hovorí o farnosti ako o základnej bunke diecézy, ktorá spája všetky rozmanitosti a začleňuje ich do univerzálnosti Cirkvi. Aj tento mesiac má výročie viacero osobností a udalostí. Jozef Krištof a Daniel Dian v pravidelnej rubrike Výročia – február 2015 pripomínajú osobnosť básnika, kňaza, rehoľníka Svetloslava Veigla, od narodenia ktorého uplynulo 100 rokov a od jeho smrti 5 rokov a päťdesiate výročie schválenia Kongregácie misionárok lásky Matky Terézie. Iné výročia významných osobností sa rozoberajú v rubrike VZÁCNE KŇAZSKÉ OSOBNOSTI. Milan Kerdík, ktorý približuje neprávom zabúdanú osobnosť rožňavského biskupa v príspevku Michal Bubnič (* 22. 5. 1877 † 22. 2. 1945) biskup v rokoch 1925 – 1945. František Dlugoš v systematickom skúmaní histórie kňazov spišskej diecézy predstavuje v článku Spomienka na významné kňazské osobnosti Spišskej diecézy dvoch ďalších, Jána Marka a Štefana Hatalu. HOMÍLIE na Tretiu až Šiestu veľkonočnú nedeľu „B“ pripravil Jozef Jurina.

NOVÉ KNIHY – RECENZIE je naša ďalšia pravidelná rubrika. Je isté, že po vianočnom období, v ktorom drvivá väčšina kníhkupectiev má svoju žatvu v podobe množstva ponúkaných kníh. Šéfredaktora Duchovného pastiera najviac potešila kniha popredného českého historika Jaroslava Šebeka Papežové moderního věku a o poznatky zo štúdia tejto knihy sa delí aj s čitateľmi nášho periodika. Ivan Šulík pripravil recenziu diela, ktoré vyšlo v Spolku sv. Vojtecha už v niekoľkých vydaniach, ale ktoré nestráca nič na svojej aktuálnosti: Tomáš Kempenský Nasledovanie Krista. František Vnuk sa zaoberá recenziou knihy popredného teológa (kontroverzného) Hansa Künga: Katolícka cirkev – stručné dejiny. Vo februárovom čísle uverejňujeme prvú časť obsiahlej recenzie.

Daniel Dian

Výročia – február 2015

5 rokov a 100 rokov

24. decembra 1915 sa v Horňanoch narodil PhDr. Svetloslav VEIGL, vlastným menom Ferdinad Veigl, rehoľné meno Ferdinand Clarus Veigl OFM, pseudonymy Andrej Smolko, Fr. Klárus, Klár Veigel a i., významný katolícky kňaz, rehoľník, básnik. Zomrel 17. februára 2010 v Královej pri Senci. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči. Do františkánskej rehole vstúpil v Trnave (8. septembra 1932) a prijal latinské rehoľné meno Clarus, ktoré v literárnych prácach používa v poslovenčenej forme Svetloslav – oslavovateľ svetla. Po roku noviciátu v Trnave maturoval na Gymnáziu v Malackách (v roku 1936). Študoval na bohosloveckých fakultách v Salzburgu a v Bratislave, slovenčinu – filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Doktorát z filozofie získal po skončení druhej svetovej vojny (roku 1946). Po ukončení vysokoškolských štúdií vyučoval na gymnáziách v Malackách a Bardejove. Koncom 40. rokov sa stal obeťou prenasledovania kňazov a rehoľníkov. Ako kňaz pôsobil v Trnave-Tulipáne (1950 – 1959), v Abraháme (1959 – 1977) a od roku 1978 až do roku 1999 v Kráľovej pri Senci.

Autor o sebe

Ako na čitateľa na mňa silno zapôsobila Hlbinova poézia. Jeho prvé zbierky, to bola nádhera. A pokiaľ ide o moju tvorbu, v mladosti to bolo podvedomé, ale teraz, keď som už v takom matuzalemskom veku, väčšmi cítim a vidím, že poézia je doplnením môjho života. Je to dar Boží. Keď mi Boh dal talent, je mojou povinnosťou využiť ho. Každá nová kniha je pre mňa posilou.

Ocenenia: Cena J. C. Hronského (2002) za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice slovenskej); Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Nebo na zemi; Cena Fra Angelica (2006)

Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry (2006):

Poézia: Cestami vetrov (1938); Výstup na horu Tábor (1939); Menom ťa neviem osloviť (1941); Kvety na troskách (1945); Láska smrť (1946); Volanie z diaľky (1946); Mesto na návrší (1968); Pred ružou stojím nemý (1988); Jemu jedinému (1990); Hľadanie svetla (1991); Bardejovské rondely (1992); Zlatý kľúč (1992); Rodinné rondely (1994); Nebo na Zemi (1995); Klopem a volám (1996); Doma pod oknami (1997); Nerušte túto ružu (2000, výber z celoživotnej tvorby); Plnosť času (2000); Svetelný periskop (2004, 1vydanie)

Recenzia diela: Svetelný periskop – Svetloslav Veigl – O každom človeku, o každej dobe (Svetelný periskop, 2004, 1 vydanie); Keď anjel v tebe spieva (2006, súborné dielo)

Svetloslav Veigl publikoval mnoho básní v našom periodiku:

Rok 1966 (roč. 41): Libanonské pohľadnice, s.186; Granáty slnka, s.187; 1967 (roč. 42): Z novších veršov, s. 221; 1976 (roč. 51): P. Teodor Tekeľ, s. 270; 1979 (roč. 60): Deň tento horí v nás, s. 25; Nádej, s. 75; Svedomie, s. 133; Hrdličky, s. 201; Viera – Láska, s. 263, 266; Vídavam slnká, s. 321; Nedokončený sen, s. 367; Slnečný spev, s. 414; Stretnutie s Kristom, s. 459; 1980 (roč. 61): Čo zo zeme, s. 30; Beata solitudo, s.134; V modrastom vánku, s.159; Cez mračná duniace, s.197; Pieseň novokňaza, s. 283; 1981 (roč. 62): Vie iba Boh, s. 81; Svedomie, s.122; Cesta za snom, s. 211; Archimedov bod, s. 301; Jemu Jedinému, s. 357; Raz iste príde, s. 423; 1982 (roč. 63): Nech je i matkou pokoja, s. 4; Nová zem, s. 63; Pamiatke prof. dr. Cyrila Dudáša, s.165; Dilema, s. 272; 1983 (roč. 64): Modlitba za pokoj, s.148; Priepasť, s. 426; Vianoce, s. 436; 1984 (roč. 65): Z nemocnice, s.124; Keď svetlo vo vás dozrie, s. 308; 1985 (roč. 66):Arcibiskup Metod, s. 147; Ján Hollý, s.101; Hľadanie človeka, s.210; Trnavská univerzita, s. 295; Mier a deti, s. 342; Dušičkové variácie, s. 400; 1986 (roč. 67): Pobozkajme zem, s.162; Milujem ťa, Pane, ty moja sila, s.169; Oči, s.16; To krásne dobrodružstvo, s. 55; Mne stačí písať básne, s.169; Sv. František z Assisi – prel. Svetloslav Veigl: Pieseň brata Slnka, s.170; Mier je svetlo, s.177; Už ma pomazala ruka Pána, s. 245; Pretvárame svet, s. 263; Žobráčik z Assisi, s. 314; R. k. Cyrilometodská fakulta, s. 343; Zvestovanie (Akathistos) preklad S.V.; 1987 (roč. 68): Blažené stretnutia, s.17; Akathistos – prel. S. V.: Navštívenie Panny Márie – Pochybnosť sv. Jozefa, s. 9; Prosba, s. 56; Sedembolestná, s.130; Pavol Sclauonia – upravil: Svetloslav Veigl: Kantiléna na Svätú sobotu, s.153; Kto vo svetle žije, s.177; Ex ore infantium, s. 223; Hugolín Gavlovič, s. 253; Michelangelova Pieta, s. 297; Ženu silnú kto nájde, s. 350; Svet, ktorý nosíme v sebe, s. 368; Nepoškvrnená, s. 438; Vianoce, s. 439; 1988 (roč. 69): Sedembolestná, s.110; Vzkriesenie, s.148; Kráľovná pokoja, s. 226; Panna Mária – Matka kňazov, s. 249; Kráľovná presvätého ruženca, s. 352; Svetlo prišlo na svet, s. 420; 1989 (roč. 70): V Božom mene, s.15; Nádej, s.75; Vzkriesenie, s.102; Zlatá žatva, s.131; Požehnaná chvíľa, s.153; Ruža duchovná, s. 221; K svetlu, s. 249; Som Božie dieťa, s. 312; Požehnaná medzi ženami, s. 353; Cesta k Otcovi, s. 405; Srdce Ježišovo, s. 417; Betlehem, s. 439; 1990 (roč. 71): Hľadanie svetla, s. 35; Svetlo veľkonočného rána, s.147; Ožíva znova nášho rodu sláva, s. 208; Kázeň vtákov, s. 229; Sv. Otec Ján Pavol II., s. 251; Trpiacim dušiam v očistci, s. 419; 1991 (roč. 72): Pokoj a dobro, s. 30; Už ma pomazala ruka Pána, s. 267; Nový Boží dar, s. 292; 1992 (roč. 73): Aby sme svietili, s. 49; Život je večná jar, s.133; Vzkriesenie, s.171; 1993 (roč. 74): Znamenia časov, s. 4; Na dosah, s.147; Pieseň novokňaza, s. 261; V dočasnom príbytku nemožno spievať večne, s. 387; 1994 (roč. 75): S tebou, Pane, je najlepšie, s. 392; Betlehem, s. 439; 1997 (roč. 78): Novokňaz, s. 268; 1998 (roč. 79): Duch Svätý, oheň večnej lásky, s.196; Nikdy sa teba nevzdám, Bože, s. 293; 1999 (roč. 80): Betlehemský jas, s. 9; Na ceste k Otcovi, s. 99; Zlatý poklad Cirkvi, s. 339;

50 rokov

1. februára 1965 Svätá stolica schválila Kongregáciu misionárok lásky Matky Terézie.

Matka Terézia (vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu (agnɛs gɔnˈd͡ʒa bɔˈjad͡ʒiu)) (* 26. august 1910 Skopje, Macedónsko – † 5. september 1997, Kalkata, India) bola rádová sestra albánskeho pôvodu, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier. Jej matka Drane pochádzala z mesta Gjakovë (v dnešnom Kosove), otec Nikollë bol majiteľom drogérie a zomrel, keď mala Agnes osem (podľa iných zdrojov sedem až desať) rokov. Mala dvoch súrodencov – brata Lazëra a sestru Age. V náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, hlavne Franjo Jambreković, ktorý jej čítal listy misionárov z Indie už ako dvanásťročnej. Ako osemnásťročná premýšľala o svojej budúcnosti. Zvláštnym spôsobom sa znova stretla s listami, v ktorých boli kázne jezuitských misionárov z Indie. Túžila po misiách, ale nechcela byť rehoľníčkou. Keď premýšľala ako by sa dostala do Indie, jediné východisko bolo vstúpiť do rehole. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (IBVM – Institut Beata Virgine Maria) v Írsku, ktoré mali v Bengálsku misijné stanice. 29. novembra 1928 odišla do kláštora Loreto v Rathfarnham, Dublin; odtiaľ do Indie (1. decembra 1928), kde začala svoj noviciát v Dárdžilingu (Darjeelingu) spolu s juhoslovanskou spolusestrou Máriou Magdalénou. Tam Agnes dostala rehoľný habit a prijala meno Terézia, z úcty k sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša (6. január 1929). Po zložení sľubov sa stala učiteľkou zemepisu a dejepisu na St. Mary´s High School v Kalkate. Zároveň študovala, aby dosiahla magisterský titul a stala sa riaditeľkou školy. 24. mája 1931 zložila prvé sľuby a 24. mája 1937 zložila doživotné sľuby v Dárdžilingu za prítomnosti arcibiskupa Ferdinanda Periera SJ. Keď mala 36 rokov v Kalkate sa vyhrotila politická situácia a po menších vzburách medzi hinduistami a moslimami vypukla 16. augusta 1946 posledná, najkrvavejšia z nich. Po krviprelievaní a mučení najchudobnejších Matka Terézia začala uvažovať o svojom živote a o novej ceste. 10. septembra odišla do Darjeelingu na duchovné cvičenia, aby si ujasnila svoje povolanie. Pri odchode sa na stanici v Kalkate ocitla medzi chudobnými a jeden z nich kričal, že je smädný a hladný. Jeho slová jej počas duchovných cvičení rezonovali v ušiach. Keď sa vrátila do Kalkaty, bola rozhodnutá zmeniť svoj život. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala povolenie z Ríma. 18. augusta 1948 odišla z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k lekárskym misionárkam na ošetrovateľský kurz. V decembri sa vrátila do Kalkaty a bývala u malých chudobných sestier. 21. decembra 1948 otvorila prvú školu v chudobnej štvrti Moti Jheel. Schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu dostala 7. októbra 1950. V priebehu 15 rokov sa rozšírila práca sestier v Kalkate i v celej Indii. Sestry sa venovali všetkým, ktorých našli na uliciach zomierať od hladu alebo chorôb. Venovali sa starcom, o ktorých sa nemal kto postarať. Takisto svoju pozornosť zameriavali na deti, ktoré boli často vydané na milosť a nemilosť ulice. Napriek všetkým problémom, ktoré mala Matka Terézia s úradníkmi alebo aj so samotnými občanmi mesta, jej dielo si postupne získavalo úctu a rešpekt. 1.februára 1965 pápež Pavol VI. povýšil kongregáciu na kongregáciu pápežského práva. K rehoľným sľubom (chudoba, čistota, poslušnosť) pribudol ešte štvrtý sľub: poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. V roku 1976 založila Matka Tereza na žiadosť amerických biskupov kontemplatívnu vetvu rehole Sestry Slova. V roku 1997 sa zo zdravotných dôvodov vzdala postu predstavenej a na jej miesto nastúpila sestra Nirmala MC. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov. Jej telo ležalo v chráme sv. Tomáša celý týždeň pod sklom, zahalené štátnou indickou vlajkou. Indická vláda Matku Terezu poctila štátnym pohrebom rovnako ako aj Mahatma Gándhího. V roku 1997 mala kongregácia okolo 4000 členiek a takmer 600 domov v 123 krajinách sveta. Za blahoslavenú ju vyhlásil 19. októbra 2003 sv. Ján Pavol II.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Duchovný pastier 1/2015

Editoriál riaditeľa Spolku sv. Vojtecha

Na Nový rok cinklo v našich mobiloch, tabletoch a počítačoch množstvo prianí, ktoré nám želajú do nastávajúceho roka len to najlepšie. Začiatky sú ako míľniky na našej ceste životom. Každý z nich nám dáva novú šancu, otvára pred nami cestu, po ktorej ešte nikto nekráčal. Začiatky nám dávajú slobodu rozbehnúť sa, no zároveň zodpovednosť za to, že cestu nezničíme a nezneužijeme. Aj preto ma tento rok z novoročných želaní najviac oslovilo írske príslovie: „Nech cieľ, o ktorý sa usiluješ, nie je nikdy vzdialenejší ako najkratšia cesta k nebu.“

V tejto chvíli nastupujeme na cestu ešte mladého roka 2015, ktorý nám hneď na začiatku predostiera bohatú ponuku. Slávime Rok zasväteného života, ktorý sa začal už v advente 2014 a bude pokračovať až do Hromníc 2016. Ako zdôraznil pápež František vo svojom liste pred jeho otvorením, „rok zasväteného života sa nevzťahuje len na zasvätené osoby, ale na celú Cirkev. Obraciam sa na všetkých kresťanov, aby si boli stále viac vedomí daru, akým je prítomnosť toľkých zasvätených mužov a žien, dedičov veľkých svätcov, ktorí tvorili dejiny kresťanstva“. Zo slov Svätého Otca vyplýva, že nechce, aby to bol opäť jeden z tematických rokov, v ktorom všetky aktivity vo farnostiach a diecézach ozdobíme hlavičkou Rok zasväteného života, pripojíme logo, aby sme vykázali aktivitu či dokonca získali grant. Pápež vyslovene vyzýva: „Prebuďte svet!“ Žiada, aby sme sa vzdali romantických spomienok na to, čo bolo v minulosti, aby sme sa nebáli rúcať staré štruktúry, upozorňuje na pokušenie čísel, čistej efektivity, na pokušenie spoliehať sa len na vlastné sily.
Posolstvom, ktoré má Rok zasväteného života prinášať, pápež František myšlienkovo nadviazal na pápeža Jána XXIII., ktorý otvoril okná a dovolil, aby v Cirkvi zavial čerstvý vietor. Práve tento pápež zvolal Druhý vatikánsky koncil a tento rok si pripomíname 50 rokov od jeho ukončenia.

Pravdaže, nemôžem nespomenúť, že v roku 2015 si pripomíname aj 145 rokov od vzniku Spolku sv. Vojtecha, ktorý je najväčším a najstarším združením katolíkov na Slovensku a ktorý od roku 1924 vydáva časopis Duchovný pastier. Vznik Spolku sv. Vojtecha si vyžiadal mnoho obetí a bojov, no ako sa zdá, neboli zbytočné – aj po mnohých rokoch má takmer 97 000 členov a naďalej sa usiluje prinášať veriacim na Slovensku kvalitnú literatúru, čítanie s pridanou hodnotou.

Tri kľúčové udalosti tohto roka môžu byť pre nás inšpiráciou na prehlbovanie našich poznatkov. Skúsme sa vrátiť k Dokumentom Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré sú dnes dostupné i v slovenčine. Osobitne sa môžeme zamerať na pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes o Cirkvi v súčasnom svete, ktorá je jedným z kľúčových dokumentov koncilu a jej myšlienky sú aktuálne aj dnes.

Témam súvisiacim s uvedenými udalosťami sa bude venovať aj Duchovný pastier. Na vynovenej obálke prináša logo dvoch dôležitých výročí a na poslednej strane bude pravidelne ponúkať tipy na kvalitné publikácie z vydavateľskej dielne SSV. Verím, že prínosom pre všetkých čitateľov bude i nová a prehľadnejšia grafická úprava časopisu.

Milí čitatelia, drahí bratia v kňazskej službe, želám vám do nového roka mnoho síl, zdravia a radosti. Budem rád, ak sa vám podarí otvoriť okná i dvere, urobiť prievan a prefúkať slovenské farnosti čerstvým vetrom, ktorý prebudí ľudské srdcia.

Ivan Šulík, riaditeľ Spolku sv. Vojtecha a člen redakčnej rady Duchovného pastiera

Z obsahu

Januárové číslo Duchovného pastiera začína úvodníkom riaditeľa SSV a člena redakčnej rady Duchovného pastiera Ivana Šulíka. Ak Katolícke noviny majú podnadpis tradičné noviny súčasného kresťana, naše periodikum má tiež nárok na podnadpis tradičné teologické periodikum a doplním aktuálne aj pre súčasného dušpastiera. nasledujúc slová Krista, že každý, kto sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré (porov. Mt 13, 52). A tak aj my v redakcii chceme byť verní tomuto odkazu, a naozaj vynášať veci i nové z našej pokladnice, ktorou sú naše dejiny, naši redaktori, naši teológovia a najmä náš učiteľský úrad. Aj v tomto roku si budeme všímať výročia udalostí a osobností, ktoré ovplyvnili dejiny ľudstva i Cirkvi. Preto Jozef Krištof a Daniel Dian mapujú aj v januárovom čísle Výročia roku 2015 i januára 2015. V každom čísle by sme chceli, aby rezonoval Rok zasväteného života. Pokúsime sa podľa možnosti a ochoty našich prispievateľov priblížiť spiritualitu jednotlivých rádov a kongregácii zasväteného života. Jaroslav Barta nám v prvom čísle nového ročníka približuje Benediktínsku školu spirituality. Rok 2015 je rokom, v ktorom si pripomenieme päťdesiat rokov od ukončenia epochálnej udalosti v živote Cirkvi a to Druhého vatikánskeho koncilu. Pokračujeme v našej už tradičnej rubrike Druhý vatikánsky koncil – stále aktuálny a nenaplnený príspevkom Terézie Lenczovej, ktorá sa zaoberá témou Katolícke zásady ekumenizmu podľa dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio z 21. XI. 1964. Naďalej sa venujeme aj Životu a dielu nového blahoslaveného pápeža Pavla VI. – štvrtá časť, ktorú pripravuje Daniel Dian.

Martin Bošanský sa venuje téme Nitrianski bohoslovci v generálnom seminári v Bratislave v rokoch 1784 – 1790. Aj keď ide o historickú štúdiu, táto je istým spôsobom východiskom k poznaniu formácie bohoslovcov, ako ju určuje Druhý vatikánsky koncil v dekréte Optatam totius upozorniac na dôležitosť seminárov pri formácii budúcich kňazských generácií. Vynikajúci znalec sociálnej náuky, istým spôsobom jej zakladateľ na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, Štefan Vragaš v ďalšej tradičnej rubrike Sociálna náuka Cirkvi v Duchovnom pastierovi sa zaoberá otázkou Európske spoločenstvo vo vzťahu k náboženským, etickým a kultúrnym hodnotám. Profesor homiletiky Marián Šuráb je autorom homílií na Šiestu nedeľu v Cezročnom období až po Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania a Jozef Jurina Druhej veľkonočnej nedele „B“. Ján Krstiteľ Žira v rubrike Nové knihy - recenzie pripravil recenziu vzácneho dvojzväzkového diela Jozefa Michalova: Dejiny filozofie 20 storočia. Na štvrtej stránke obálky Martina Grochalová pripravila krátku prezentáciu kníh z vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha.

Daniel Dian

Výročia – rok 2015 a január 2015

1950 rokov

Okolo roku 65 bol napísaný Prvý list Timotejovi a List Títovi. Prvý list Timotejovi obsahuje ustanovenia na obsadzovanie úradu biskupa, presbytera a diakona (1Tim 3,1-13; 5, 3-16). Zaznamenáva, že uvedenie do úradu sa koná vkladaním rúk (1 Tim 4,14). Rozsiahlym spôsobom dáva pokyny súvisiace s vdovským stavom (1 Tim 5, 3-16).

1850 rokov

V roku 165 zomrel v Ríme mučeníckou smrťou sv. Justín, prvý kresťanský filozof, autor apologetických (obranných) spisov.

1600 rokov

V roku 415 Ján Cassián (+435) založil pri Marseille Kláštor sv. Viktora.

1450 rokov

Už v roku 565 sa v Konštantínopole slávili sviatky Zvestovania Pána (25. marca), Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) a Narodenia Panny Márie (8. septembra).

1100 rokov

V roku 915 sa v opátstve Cluny konala slávnostná posviacka kostola.

1000 rokov

V roku 1015 sv. Bernard z Clairvaux založil nový kláštor a zaslúžil sa o rozvoj rehole. Bol jedným z najväčších kazateľov Cirkvi. Nazvaný "doctor mellifluus" (sladký doktor).

900 rokov

V roku 1215 kráľ Ján Bezzemok ratifikoval dokument Magna charta libertatum – Veľká listina slobôd, ktorou anglická šľachta získala právo spolurozhodovať.

Kastílčan sv. Dominik Guzmán založil v Toulouse Rád kazateľov nazývaný dominikáni, ktorý mal za cieľ záchranu nesmrteľných duší – burcovanie pred kacírmi a bludármi a šírenie viery.

11. – 30. novembra 1215 sa konal Dvanásty ekumenický koncil v Lateráne – Štvrtý lateránsky, za účasti 71 patriarchov a metropolitov, 412 biskupov a 900 opátov, ktorý zvolal Inocent III. Na koncile boli zavrhnuté bludy albigéncov a katarov, definoval premenu v Eucharistii –transsubstancáciu. Zakázal predaj cirkevných úradov a hodností –simóniu. Dekrétom Omnis utriusque sexus nariadil kresťanom povinnosť ročnej spovede a rovnako nariadil, že každý veriaci kresťan musí aspoň raz v roku vo Veľkonočnom čase pristúpiť k svätému prijímaniu. Zaoberal sa aj otázkou pápežského primátu, disciplínou klerikov. Celkom na ňom schválili 70 dekrétov. Bol to najväčší stredoveký koncil.

600 rokov

6. júla 1415 bol v Kostnici upálený ako kacír Ján Hus.

5. novembra 1514 zvolal Ján XXIII. (vlastným menom Baldassare Cossa, jeden z troch pápežov, tzv. pisanský, následník Alexandra V., zvoleného pisanským koncilom. Cieľom pisanského koncilu (1409) bolo ukončenie pápežskej schizmy, ktorá existovala už od roku 1378.

550 rokov

Kráľ Matej Korvín so súhlasom pápeža Pavla II. založil v Bratislave Academiu Istropolitanu, prvú univerzitu na území Slovenska.

500 rokov

15. marca 1615 v Trnave kráľ Matej II. a Gabriel Betlen uzavreli mier.

Pápež Pavol V. potvrdil čínštinu ako liturgický jazyk.

V Humennom bolo založené katolícke gymnázium, ktorého riaditeľom bol aj sv. Štefan Pongrác, jeden z troch košických mučeníkov (+7. 8. septembra 1619).

350 rokov

Gian Lorenzo Bernini (+1680) dokončil hlavný oltár v Bazilike sv. Petra v Ríme. Podľa jeho projektu bola vytvorená aj slávna kolonáda na Námestí sv. Petra.

300 rokov

9. novembra 1715 v Nitre biskup Ladislav Adam Erdődy založil Kňazský seminár sv. Ladislava Uhorského.

250 rokov

Pápež Klement XIII. ustanovil v Cirkvi sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

200 rokov

marca 1815 Napoleon ušiel z ostrova Elba, sto dní vládol a po bitke pri Waterlo bol poslaný do vyhnanstva na ostrov sv. Heleny.

9. mája 1815 kardinál štátny sekretár Ercole de Consalvi na Viedenskom kongrese dosiahol vrátenie cirkevného štátu pápežovi.

V tom istom roku pápež Pius VII. odporučil zaviesť do Cirkvi májové pobožnosti na počesť Panny Márie, ako vďakyvzdanie, že sa mohol po viacročnom internovaní cisárom Napoleonom v roku 1814 vrátiť do Ríma.

V Spišskej Kapitule začal činnosť už skôr zriadený Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, neskôr premenovaný na Kňazský seminár sv. Jána Nepomuckého.

150 rokov

9. apríla 1865 sa občianska vojna v USA skončila víťazstvom Severu nad Juhom.

Na Slovensko prišli prvé sestry Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža.

V tom istom roku začala nešťastná regotizácia Dómu sv. Martina v Bratislave.

100 rokov

Pápež Benedikt XV. povolil kňazom na Vianoce a v deň spomienky Všetkých verných zosnulých slúžiť tri sväté omše.

V Clevlande zomrel slovenský katolícky kňaz Štefan Furdek, organizátor kultúrneho života Slovákov v Amerike, spoluzakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty, Slovenskej ligy a Matice slovenskej v Severnej Amerike

50 rokov

24. januára 1965 zomrel v Londýne populárny britský premiér Winston Churchill.

1. februára 1965 schválila Svätá stolica Kongregáciu misionárok lásky Matky Terézie.

11. marca 1965 bol za apoštolského administrátora Pražskej arcidiecézy vymenovaný biskup František Tomášek, od roku 1977 pražský arcibiskup, prímas český a kardinál. Zomrel 4. augusta 1992.

8. apríla 1965 bol zriadený Sekretariát pre neveriacich.

4. augusta 1965 zomrel v Senohraboch pri Prahe Boží služobník spišský biskup Ján Vojtaššák (1877). Pochovaný je v Zákamnenom. V rámci procesu beatifikácie spišský biskup Mons. František Tondra dal preniesť jeho telesné pozostatky do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.

14. septembra 1965 Pavol VI. zahájil štvrté a posledné zasadnutie Druhého vatikánskeho koncilu.

15. septembra 1965 Pavol VI. vydal motu proprio Apostolica sollicitudo, ktorým zriadil Biskupskú synodu v Ríme.

4. októbra 1965 v OSN vystúpil ako prvý pápež Pavol VI.

28. októbra 1965 boli podpísané nasledujúce dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu: dekrét Perfectae caritatis – o obnove rehoľného života; dekrét o biskupoch Christus Dominus; dekrét o výchove kňazov Optatam totius; deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis a deklarácia o vzťahoch Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate.

18. novembra 1965 pápež Pavol VI. podpísal dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení Dei verbum a dekrét o laickom apoštoláte Apostolicam actuositatem.

7. decembra 1965 Pavol VI. podpísal koncilom schválenú pastoračnú konštitúciu Gaudium et spes a dekrét o službe a živote kňazov Presbyterorum ordinis, dekrét o misijnej činnosti Cirkvi Ad gentes a deklaráciu o náboženskej slobode Dignitas humanae.

7. decembra 1965 Boží služobník Pavol VI. a carihradský ekumenický patriarcha Atenagoras I. zrušili vzájomnú exkomunikáciu z roku 1054 a tým formálne ukončili východnú schizmu.

Pavol VI. vydal motu proprio Integrae servandae, ktorým nahradil Sväté ofícium Kongregáciou pre náuku viery.

8. decembra 1965 Pavol VI. ukončil Druhý vatikánsky koncil.

Výročia - január 2015

100 rokov

4. januára 1915 sa v Bratislave-Vajnoroch narodil Boží služobník salezián, kňaz a trpiteľ pre vieru don Titus Zeman. Bol najstarší z desiatich detí Jána Zemana a Agneše rodenej Grebečiovej. Vyrastal v rodine, ktorá od útleho detstva vychovávala deti k viere, a tak niet divu, že sa už ako malý desaťročný chlapec rozhodol vydať na cestu rehoľného kňaza.
Nikomu sa nepodarilo odradiť ho od tejto myšlienky. Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. Ako saleziánsky asistent pôsobil v Hronskom Svätom Beňadiku a v Moravskej Ostrave. Teológiu začal študovať v roku 1937 v Ríme na Gregoriánskej univerzite. V štúdiu pokračoval v Chieri pri Turíne v Inštitúte teológie. Počas školského roku a prázdnin pomáhal ako asistent v oratóriu. Titusova túžba byť kňazom sa naplnila v Turíne 23. júna 1940, keď z rúk kardinála Maurilia Fossatiho pokorne prijal neoceniteľný dar kňazstva. Primície mal v rodných Vajnoroch 4. augusta 1940. Keď sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, aby šíril Božie slovo a venoval sa mládeži, ako si to v mladosti zaumienil, začal pôsobiť v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej ulici. Za kaplána vo farnosti Bratislava-Tehelné pole bol ustanovený 1. júla 1941. Inšpektor saleziánov don Jozef Bokor ho presvedčil, aby išiel študovať na Prírodovedeckú fakultu chémiu a prírodopis, aby mohol tieto predmety učiť na biskupskom gymnázium v Trnave. V roku 1943 uvoľnili dona Titusa z duchovnej správy. Preložili ho do Trnavy, aby tam učil na spomenutom gymnáziu. Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Keď štátna moc obsadila kláštory a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov, vďaka Božej prozreteľnosti bol na fare v Šenkviciach.
Trápilo ho pomyslenie, čo je so spolubratmi a rozmýšľal, ako by im pomohol. Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína, aby mohli dokončiť začaté štúdium. Navštívil dona Františka Revesa na fare v Brodskom a povedal mu, čo zamýšľa. Spolu sa išli pozrieť až k rieke Morave na miesta, kde začínalo hraničné pásmo a kde by mohli byť brody. Keďže nemali nijaké skúsenosti z ilegálnych prechodov hraníc, dohodli sa, že budú hľadať prevádzačov. Don Titus sa vrátil do Šenkvíc so zámerom, čo najskôr sa stretnúť so spolubratmi. V lete 2. júla 1950 navštívil dona Titusa v Šenkviciach don Ernest Macák a navrhol mu, aby odvádzal nedoštudovaných bohoslovcov a mladých spolubratov do zahraničia. Keď mu povedal, že ho napojí na jedného prevádzača, don Titus hneď súhlasil. Nezaváhal ani sekundu a prijal návrh, veď sám sa usiloval nájsť prevádzača. Spolu odcestovali do Borského Svätého Mikuláša, kde dohodli stretnutie dona Titusa s prevádzačom Jozefom Mackom, ktorý bol jedným z najskúsenejších prevádzačov. Don Titus sa stal organizátorom veľmi riskantnej a nebezpečnej činnosti. Od toho okamihu začal pripravovať prechod cez hranice. Ani zlé skúsenosti a hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradili dona Titusa od prípravy ďalšej cesty. Veril, že tí, čo budú môcť študovať v Turíne, raz sa vrátia na Slovensko ako kňazi alebo pôjdu ako misionári šíriť Božie slovo do sveta. Z Talianska sa don Titus vrátil do saleziánskeho ústavu v Linzi a zistil, že Jozefa Maceka a Františka Totku zaistila rakúska polícia. Dona Titusa neopúšťala myšlienka previesť ďalšiu skupinu do Talianska. Kým čakal, kedy ich rakúska polícia prepustí, v sobotu a v nedeľu pravidelne kázal prostredníctvom rozhlasovej stanice Biele légie. Keď ani v marci 1951 nebol Jozef Macek ešte na slobode, dohodli sa s Františkom Totkom, že ďalšiu výpravu zorganizujú sami. V snahe pomôcť svojim spolubratom si neuvedomoval riziko, do ktorého sa púšťal, lebo František Totka nebol taký skúsený prevádzač ako Jozef Macek, navyše bol neplavec. František Totka pricestoval 22. marca za donom Titusom do Linza, spolu cestovali do Viedne a odtiaľ do Sierndorfu. Nepozorovane prešli cez celú sovietsku zónu, až prišli k rieke Morave. Rieka bola rozvodnená. Napriek tomu nafúkali čln a preplávali ju. Bol 23. marec 1.00 hod., keď sa dostali na slovenské územie. Za hranicami ich prekvapila hliadka, ale podarilo sa im ujsť. Mohli tak pripraviť ďalšiu skupinu na odchod z republiky. Dňa 7. apríla 1951 sa v Šaštíne zišli don Andrej Dermek, don Leonard Tikl, don Pavol Pobiecky, don Jozef Paulík, dp. Justín Beňuška, ThDr. Štefan Koštial, koadjútor Jozef Baťo, bohoslovci Jozef Bazala, Anton Kyselý, Augustín Lovíšek, mladí spolubratia Ján Brichta, Anton Srholec, Anton Semeš, Anton Hlinka, Alojz Pestún a Klement Poláček. Nadránom 8. apríla sa vydali na cestu cez les smerom k Lakšárskej Novej Vsi, kde sa stretli s kňazom Antonom Botekom, prof. Františekom Minarovýchom, Dr. Emilom Šafárom a Dr. Viliamom Mitošinkom.
V noci bola búrka a terén, ktorým išli, bol rozbahnený. Don Titus poučil účastníkov výpravy, ako sa majú správať v lese a neskôr pri rieke Morave. Cesta bola dlhá a veľmi únavná. Starší kňazi nevládali sťaženým terénom postupovať potrebným tempom a zaostali. K rieke Morave prišli 9. apríla s viac ako trojhodinovým meškaním a zistili, že je stále rozvodnená. Navyše v skupine chýbali štyria alebo piati utekajúci. V celej skupine vznikol chaos napriek ubezpečeniam dona Titusa, že uvažovaný spôsob prechodu cez rieku je bezpečný. Niektorí kňazi, najmä neplavci, to fyzicky a psychicky nezvládli. Báli sa. Bolo už nadránom a nebola záruka, že sa všetci preplavia na druhú stranu za tmy. Don Titus nástojil: – Za každú cenu sa treba pokúsiť prejsť, aj keď to niekto z nás odnesie prechladnutím alebo zápalom pľúc. Napriek ubezpečeniam dona Titusa sa báli pokračovať v ceste cez rozvodnenú rieku. Nakoniec sa rozhodli, že sa vrátia. Skupina sa postupne rozpadla. Po rozchode ich spozorovali pohraničníci a postupne za pomoci armády a polície chytili šestnástich z dvadsiatich dvoch členov skupiny. Už 9. apríla sa rozšírilo, že prechod sa nepodaril. Všetkým bolo jasné, že je zle. Smutná správa sa dostala aj do Turína a Ríma. V mysliach spolubratov nastalo zdesenie. V modlitbách sa obracali na Pána Boha a Pannu Máriu, Pomocnicu kresťanov s prosbou, aby ich zachránili pred smrťou. Don Titus o období vypočúvania, mučenia a väznenia povedal Augustínovi Krivosudskému: Keď ma chytili, nastala pre mňa Krížová cesta. Najťažšie chvíle po fyzickej a psychickej stránke som prežíval vo vyšetrovacej väzbe. Trvala v podstate dva roky. Pod oknom cely som mal popravisko. Denne ta privádzali ľudí. Počúval som strašné až neľudské výkriky a náreky – ešte aj tam ich mučili. Žil som v neustálom strachu, že v ktoromkoľvek okamihu sa otvoria dvere na mojej cele a vyvedú ma na popravisko. Pozri na mňa, aj z toho som takto ošedivel. Keď sa mám v mysli vrátiť k nepredstaviteľnému mučeniu pri vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocňuje strašná hrôza. Používali neľudské metódy bitia a trýznenia najvyššieho stupňa. Opakovane napríklad pri vypočúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy, ponorili mi doň hlavu a držali, kým som sa začal dusiť. Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol. Súdne pojednávanie proti Titusovi Zemanovi a spoločníkom sa začalo 20. februára 1952 o deviatej prednesením obžaloby. Obžaloba sa opierala o vymyslené udalosti vo vynútených priznaniach obžalovaných z vyšetrovacej väzby, pričom prokurátor sústavne útočil na Vatikán, Cirkev a veriacich. Don Titus bol v obžalobe opísaný ako zarytý nepriateľ štátu, špión v službách Vatikánskej spravodajskej služby a CIC, ako vlastizradca, ktorý ilegálne odvádzal z republiky ďalších nepriateľov štátu. Prokurátor žiadal pre dona Titusa absolútny trest – trest smrti. Obhajoba dona Titusa: Vo svojom svedomí sa necítim vinný. Všetko, čo sa mi kladie za vinu, robil som z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Cítil som povinnosť prevádzať “na západ” kňazov, ktorým tu bolo znemožnené kňazské pôsobenie. Za zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom a mladým spolubratom odísť študovať do Turína a dokončiť bohoslovecké štúdiá, keď tu po zatvorení rehoľných domov sa nemohli stať kňazmi, čo bolo ich vrúcnou túžbou. Svedomie mi nič nevyčíta. Som spokojný. Ráno 22. februára predseda súdneho senátu Pavol Korbuly prečítať rozsudok: V mene republiky sa odsudzujú: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody… Úhrnný trest pre odsúdených aj s kňazom ThDr. Koštialom bol 308 rokov väzenia. Vynesenie rozsudku nad donom Titusom a jeho spoločníkmi bolo podnetom pre rehoľnú sestru Zdenku (Cecíliu Schelingovú) a skupinu ľudí zo Štátnej nemocnice v Bratislave, aby sa pokúsili oslobodiť odsúdených z väznice Krajského súdu, ale 29. februára všetkých zaistili. V posudku vypracovanom 21. marca 1956 v Jáchymove na dona Titusa sa píše: …Jeho postoj k práci bol veľmi dobrý a z tejto stránky bolo na neho spoľahnutie. Pracoval v kolektíve, ktorý sa radil na tunajšom NPT medzi najlepšie. Jeho pracovné výkony boli vždy vysoko nad 100 %! Jeho postoj k dnešnému ľudovodemokratickému zriadeniu je však úplne záporný a nijako to netají. Uložený trest pokladá za nespravodlivý a neúmerne vysoký. Dennú tlač odoberá a číta, no nečerpá z nej na svoju prevýchovu… Po uplynutí polovice trestu požiadal don Titus o podmienečné prepustenie na slobodu. Dňa 9. marca 1964 mu dali podpísať prehlásenie o mlčanlivosti a na druhý deň ráno prebehlo na Okresnom súde v Jičíne súdne pojednávanie, na ktorom prijali uznesenie, že Titus Zeman je podmienečne prepustený z väzenia, ale celkovú dĺžku trestu mu neskrátili. Takmer po trinástich rokoch väzenia 10. marca 1964 doobeda, presne 11.25 hod. dona Titusa s podlomeným zdravým podmienečne prepustili na skúšobnú dobu 7 rokov. V roku 1967 sa začala politická situácia v Československej republike uvoľňovať. Don Titus dostal povolenie slúžiť svätú omšu pri bočnom oltári v kostole vo Vajnoroch v civilných šatách bez prítomnosti veriacich. Denne po návrate z práce a v nedeľu pred desiatou išiel do kostola a sám v tichosti slúžil svätú omšu pri oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Po niekoľkých mesiacoch dostal súhlas spovedať. Veľakrát od nedočkavosti ani neraňajkoval a utekal do spovednice, aby nikto nemusel na neho čakať. Hovorieval: – Ja musím čakať na hriešnika a nie hriešnik na mňa. Neopísateľnú radosť mal, keď začiatkom roku 1968 dostal súhlas slúžiť svätú omšu verejne a vykonávať kňazskú službu. Pritom sa postupne uzdravoval. Zabúdal na trýznenie, ktorému bol bezdôvodne vystavený vo väzení. Získaval sebadôveru a aj zmeny v politickej situácii mu dodávali odvahu. Naďalej však musel pracovať ako skladník. Navečer 7. januára 1969 pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť, na druhý deň večer 8. januára jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Jeho telo zomrelo, ale jeho duša plná lásky sa vybrala na cestu do večnosti. V súčasnosti prebieha proces jeho beatifikácie.

75 rokov

15. januára 1940 sa v Gáni narodil Mons. Doc., ICLic., PhLic. Vladimír FILO, diecézny rožňavský biskup, významný slovenský liturgista.

Vladimír Filo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1962. Pôsobil ako kaplán postupne v Senci, Trnave, Kolárove a Nových Zámkoch. V roku 1966 bol ustanovený za ceremoniára na biskupskom úrade v Trnave. Odtiaľ, v roku 1968, bol vyslaný na štúdiá do Ríma. Od roku 1976 bol správcom farnosti Veľký Cetín. Za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy ho vymenoval pápež Ján Pavol II. dňa 17. marca 1990 a zveril mu titulárne sídlo Thucca v Mauretánii. Vysvätený na biskupa bol 16. apríla 1990 v Trnave. V rokoch 1990 a 1991 bol rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a od roku 1990 do 1998 prednášal cirkevné právo na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Súčasne od roku 1992 vykonával funkciu súdneho vikára cirkevného súdu. Bol tiež predsedom Slovenskej liturgickej komisie. 23. novembra 2002 bol vymenovaný za biskupa koadjútora pre rožňavskú diecézu. Po nástupe do funkcie k jeho hlavným úlohám mala patriť správa ekonomických záležitostí diecézy a dokončenie reštitúcií. Dňa 27. decembra 2008 pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu biskupa Eduarda Kojnoka a Vladimír Filo sa automaticky stal diecéznym biskupom. Do úradu bol slávnostne inaugurovaný 28. januára 2009 (http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Filo). Významným spôsobom sa pričinil o prípravu mnohých liturgických kníh, keď pracoval spolu s Mons. Vincentom Malým a Mons. Ferdinandom Javorom pod záštitou nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Jána Pásztora, dlhoročného predsedu SLK v rokoch neslobody Cirkvi a potom ako predseda SLK. Niekoľko myšlienok zo spomienok Mons. Ferdinanda Javora uverejnených v príspevku Osobnosti Slovenskej liturgickej komisie a jej činnosť v spomienkach Ferdinanda Javora: In: Duchovný pastier, revue pre teológiu a duchovný život. Trnava SSV 2013, roč. 94, č. 3-5.Mons. Ferdinand Javor predstavil činnosť Slovenskej liturgickej komisie a osobitne osobu biskupa Mons. Jána Pásztora, ktorý bol dlhé obdobie jej predsedom. Práve naše periodikum dlhé roky bolo významným spolupracovníkom v diele obnovy liturgie prinášaním príspevkov o liturgii najmä v časoch komunistickej diktatúry, nakoľko liturgia a liturgická obnova bola tým veľmi viditeľným prvkom Druhého vatikánskeho koncilu. Autor príspevku patril medzi najbližších spolupracovníkov spomínaného nitrianskeho biskupa spolu s Mons. Vincentom Malým a neskorším biskupom Mons. Vladimírom Filom. V časoch totalitného systému vlastne oni tvorili v pravom slova zmysle liturgickú komisiu, ktorá, ako o tom hovoria mnohé dokumenty a svedectvá, fungovala „pololegálne alebo skoro disidentsky“, lebo biskup nemohol vytvoriť náležite fungujúcu štruktúru liturgickej komisie. Vďaka Bohu, že pod vedením Mons. Vladimíra Fila vznikol časopis Liturgia, ktorý je veľmi cenným pomocníkom slávenia liturgie usmerneniami k jej aktívnemu prežívaniu. 9. júna 1972 zomrel J. E. Mons. Dr. Róbert Pobožný. Predsedom Slovenskej liturgickej komisie sa stal J. E. Mons. Dr. Ján Pásztor, jeho pravou rukou ako tajomník, Vincent Malý. Dvojica vytvorená Božou prozreteľnosťou. Cirkvi na Slovensku zostalo po nich veľké a cenné dielo. Odpusťte mi, prosím, ale keď myslím na roky ich spolupráce, vždy sa mi natíska zvrat „zlatý vek liturgickej reformy na Slovensku“. A som rád, že som mohol byť svedkom ich spolupráce... Ťažko povedať, ktorý z nich má väčšiu zásluhu. Každý plnil pri tejto vzácnej a zodpovednej práci svoju úlohu a plnil ju dôkladne... Pán biskup držal nad prácou ochrannú ruku, ktorá bola veľmi potrebná, lebo dielo vznikalo v časoch čoraz silnejšej „normalizácie“ a boli dosť tvrdé výhrady napríklad aj proti tomu, že na prekladoch spolupracuje cetínsky správca farnosti Vladimír Filo, lebo vraj jednou nohou šliape vedľa cesty... Svätá stolica žiadala prvopis, teda nie kópiu, aj Ministerstvo kultúry žiadalo prvopis. Okrem toho bolo najprv treba napísať koncept, čo pri lekcionároch robil sám Mons. Malý, pri Liturgii hodín mu v tom značne pomáhal Mons. Vladko Filo.

Jozef Krištof, Daniel Dian

Nové knihy - recenzie

Jozef Michalov: Dejiny filozofie 20. storočia, I. diel
Vydavateľstvo Herba 2013 ISBN 978-80-89631-07-0

Dejiny filozofie 20. storočia II. diel
Vydavateľstvo Herba 2013 ISBN 978-80-89631-09-4

Autor viacerých filozofických diel Kresťanská filozofia (2000), Scholastická filozofia (2002), Filozofia renesancie a baroka (2004) v roku 2013 dva diely Dejín kresťanskej filozofie 20. storočia. Ako napísal v predslove v prvom diele autor, v predošlých rokoch predstavil filozofiu jednotlivých dejinných úsekov od ranného kresťanstva cez scholastiku, baroko a renesanciu, osvietenectvo a filozofiu 19 storočia, teraz prichádza z filozofiou dvadsiateho storočia. Celkom iste podať dejinný prehľad filozofie dvadsiateho storočia nie je jednoduché. Svet, v ktorom sa rozvíjala filozofia pod vplyvom úžasného vedecko-technického pokroku, svet, ktorý sa boril s množstvom revolúcii, vojen, prevratov a diktatúr sa prirodzene vyznačuje rôznymi filozofiami, lebo všetko je to veľmi úzko prepletené. Aj keď už žijeme v druhom desaťročí nového storočia a tisícročia, predsa musíme konštatovať, že minulosť veľmi silne ovplyvňuje našu prítomnosť a filozofia minulosti je neustále prítomná v našom živote. Poznať preto filozofiu dvadsiateho storočia potrebujeme iste rovnako ako poznať filozofiu antického staroveku, najmä Platóna alebo Aristotela a to najmä preto, lebo už v druhej polovici devätnásteho storočia na scénu vtedajšieho sveta razantne vstupuje Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, (* 2. augusta 1810, Carpineto Romano - † 20. júl 1903, Rím) taliansky kňaz a 255. pápež Katolíckej cirkvi (v rokoch 1878 - 1903). Ako arcibiskup v Perugii v roku 1859 založil Akadémiu svätého Tomáša Akvinského. Náuku svätého Tomáša nezanechal ani v úrade pápeža a tak niet sa čo diviť, že jednu zo svojich encyklík venoval práve jemu – Aeterni Patris zo 4. augusta 1879 a rovnako ako v Perugii založil aj v Ríme Akadémiu svätého Tomáša. Na poli intelektuálnom neustále obracal pozornosť katolíkov na filozofiu sv. Tomáša Akvinského (zomrel 1274). Je naozaj pozoruhodné ako v tomto diele predstavuje filozofiu sedemdesiatych piatich filozofov. Čitateľa diela uvádza do Filozofickej antropológie, vracia sa v pohľade na viacerých filozofov do minulosti. Patričnú pozornosť venuje práve novoaristotelizmu priblížiac nám osobnosti a filozofiu tohto smeru Bolzana, Brentana, Ravaissona-Molliena, Rossa, Martinka a Paulera. Pokračuje cez oblasť metafyziky, novoscholastiku a novotomizmus, ktorý ešte špecifikuje na Taliansko a Španielsko, Francúzsko, Belgicko, na krajiny nemecky hovoriace, Poľsko, Anglicko a USA. Rovnako ešte špecifikuje novotomizmus v USA, novoscholastiku v Čechách a na Morave, aby si všimol aj novoscholastiku a novotomizmus na Slovensku, kde neobišiel práve poskribovaného filozofa Ladislava Hanusa, Alexandra Spesza, Ferka Skyčáka, či Cyrila Dudáša. Neobchádza Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko. Práve takéto delenie diela je naozaj pozoruhodné, lebo ten, kto siahne po tomto diele má možnosť vnímať vývoj filozofie v rôznych krajinách najmä Európy. V poslednej časti sa venuje filozofii a historicizmu. V druhom diele ponúka pohľad na 27 filozofov zadelených do kategórii pragmatizmu, kritického realizmu, fenomenológie, filozofie existencie, novopozitivizmu či viedenskemu kruhu a nevyhýba sa ani dvom mimoriadne preferovaným filozofickým smerom dvadsiateho storočia marxizmu a evolučnej teórii poznania, reprezentovanej najmä Pierrom Teilhardom de Chardenom. Celkom iste ide na malom priestore o súhrn poznatkov z filozofie prostredníctvom azda najvýraznejších predstaviteľov filozofických smerov minulého storočia. Knihy iste nie sú určené širokej verejnosti, ide o dielo odborné ale je jedinečným sumárom filozofie pre tých, ktorých otázky filozofie zaujímajú, majú túžbu poznať jej základy.