Rozlúčili sme sa so Štefanom Hanakovičom

Prítomným pripomenul okamih ich osobného stretnutia so sv. Jánom Pavlom II. vo Vatikáne. Pápež v krátkom príhovore poukázal na osobnosť sv. Vojtecha, biskupa a patróna jeho vlasti i patróna SSV, a zdôraznil, že prvoradá úloha svätca spočívala v evanjelizácii, pričom to osobitne kládol Štefanovi Hanakovičovi na srdce ako program SSV. Obzvlášť zdôraznil skutočnosť potreby dať veriacim i ľuďom stojacim mimo Cirkvi nový Katechizmus Katolíckej cirkvi, čo sa aj stalo skutočnosťou. Na vydaní tohto diela, ktoré vyšlo v slovenčine v roku 1998, zosnulému osobitne záležalo.  

Ďalej nasledovali príhovory primátora mesta Martin Jána Danka, bývalej starostky Kútov Márie Macejkovej a starostky Senohradu Oľgy Bartkovej. V obidvoch obciach bol Štefan Hanakovič čestným občanom. Prítomným sa prihovoril aj bývalý dlhoročný martinský farár Jaroslav Pecha, ktorý na Národnom cintoríne predsedal záverečným pohrebným obradom. 

Štefan Hanakovič sa narodil 20. augusta 1931 v Košolnej v okrese Trnava ako piate zo šiestich detí. Keďže sa už na základnej škole prejavilo jeho nadanie, dostal odporúčanie na gymnaziálne štúdiá a rodičia ho poslali do saleziánskeho ústavu v Šaštíne.

Hoci uvažoval o duchovnom povolaní a prihlásil sa do saleziánskeho noviciátu, jeho plány narušila Barbarská noc v roku 1950. Odvedený bol do sústreďovacieho tábora v Podolínci a následne absolvoval „politickú prevýchovu“ i dvojtýždňovú brigádu na Priehrade mládeže. V štúdiu pokračoval v septembri 1950 na gymnáziu v Galante, po maturite bol prijatý na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa rozhodol pre štúdium pomocných vied historických so špecializáciou na knihovníctvo. Popri štúdiu sa aktívne venoval divadelným hrám, športoval a angažoval sa v disente. Pre výnimočný záujem o knihy a archívne dokumenty mu hneď po štúdiu ponúkla pracovné miesto Matica slovenská, kde začal pracovať v roku 1956.

V tejto kultúrnej inštitúcii pôsobil vyše 36 rokov na viacerých výskumných i vedeckých pozíciách a svojimi vedeckými prácami prispel k zefektívneniu poriadkov v knižných fondoch na Slovensku. Venoval sa výskumu, bibliografií, viedol prednášky, organizoval semináre a vedecké konferencie. Rozsiahla bola aj jeho publikačná činnosť – publikoval vyše šesťsto odborných článkov, viaceré odborné štúdie a knihy. Bol ženatý, s manželkou Rozáliou mali tri deti. 
Po páde totalitného režimu bol začiatkom 90. rokov 20. storočia zvolený za  tajomníka Matice slovenskej a v roku 1992 za jej správcu. V roku 1993 bol zvolený za riaditeľa Spolku svätého Vojtecha, ktorý v roku 1990 obnovil svoju činnosť. Štefan Hanakovič svojimi aktivitami rozvíjal jeho edičné i členské aktivity, ktoré počas komunistického režimu stagnovali. Naďalej aktívne publikoval a okrem iného napísal Dejiny Spolku sv. Vojtecha. V roku 2002 sa stal riaditeľom Diecéznej historickej knižnice Štefana Moyzesa v Kláštore pod Znievom a venoval sa písaniu historických štúdií a článkov. 

Ďakujeme za jeho dlhoročnú neúnavnú službu pre Spolok svätého Vojtecha, o ktorého rozvoj sa vo veľkej miere zaslúžil. Nech odpočíva v pokoji!